Všetko, čo mám rada, s čím som sa stretla a čo ma upútalo

Pre mňa ako kozmetickú maniačku bolo ťažké odolať tým nádherným adventným kalendárom najrôznejších značiek. No povedala som si, že mám toho dosť, tie peniaze viem minúť aj inak a aspoň nebudem tvoriť ďalší zbytočný odpad.  Klasickým sladkým kalendárom sa snažím vyhýbať, pretože na sladké mám slabosť a ak by už bol nejaký doma, nedopadlo by to najlepšie (zuby a váha by sa mi zaručene nepoďakovali).  A tak som sa tohto roku rozhodla inak. Na každý deň v advente som vybrala nejaké poučenie, citát, radu. Niektoré sú upravené a prispôsobené, iné sú z mojej hlavy. Viem, že by sa dalo určite vymyslieť aj niečo lepšie a efektívnejšie. Snažila som sa nepísať ich príliš premotivovane, ale tak, aby boli realizovateľné v bežnom živote. Tak, aby som (a ak sa rozhodnete ísť do toho so mnou, tak SME) mala (MALI) pokojné, radostné nielen Vianoce, ale aby sme takto postupne menili svoj postoj a správali sa ohľaduplne po celý rok. Tieto riadky budem postupne od 1. do 24. 12. uverejňovať a...

Vo štvrtok 14.1.2016 som bola na služobnej ceste - súťaž - a zároveň som v Spišskej ostala celý deň, pretože som mala poobede kurz v jazykovke. No nejak som si nevedela predstaviť, že pôjdem sama na obed (haló, v práci či predtým v škole mi to problém nikdy nerobilo, dokonca som si niekedy užívala ten čas osamote), nechápem, prečo som si teraz namýšľala, že budem pôsobiť ako loser, ktorý nemá s kým ísť na obed a normálne som rozmýšľala, že radšej na ten obed ani nepôjdem (možno miestami platí - čím staršia, tým... prešpekulovanejšia?). No po dohovore od manžela, mamy, kolegyne som si uvedomila, že asi to nebude až taký trapas a aj keď áno, a čo. Veď nerobím nič zlé ;-) A tak som strávila so sebou vo štvrtok asi 2 hodiny. ZDROJ

Po prvýkrát v histórii našej školy a zrejme aj v histórii mesta Krompachy absolvovali študenti zahraničnú pracovnú stáž počas školského roka. Vďaka projektu Leonardo da Vinci spolufinancovaným Európskou úniou vycestovalo 15 študentov a 2 vyučujúce 1. decembra 2013 do Londýna. Cesta bola trochu náročná, avšak stálo to za to. Do Londýna sme dorazili v nedeľu poobede plní očakávaní. Študenti II. CM, III. CM a III. M mali naozaj nabitý program. Dva týždne strávili v rodine, a tak spoznali zvyky a tradície Veľkej Británie na vlastnej koži. Mali možnosť ochutnať rôzne jedlá, cestovať metrom každý deň a zažiť slávny double-decker. 

V nedeľu sme šťastne dorazili domov. Toto je najdôležitejšie a som nesmierne vďačná, že sa nikomu nič nestalo, že sme to všetci zvládli a aj napriek tomu, koľko papierovačiek a nervov so záverečnou správou nás ešte čaká považujem tento náš trip za jeden obrovský úspech. Naozaj sa mi až nechce veriť, že som dva týždne existovala v tomto meste a s 15 študentmi. Mimochodom, boli úžasní :-) Školu reprezentovali na výbornej úrovni a mňa osobne veľmi potešili. Ponorka nehrozila ;-) Tento príspevok bude len naozaj v skratke, postupne sem pridám ešte nejaké ďalšie. Videli sme toho celkom dosť, najmä cez víkend, keďže cez pracovný týždeň sme museli monitorovať decká v práci. Zvykli sme si na metro a double-decker a celý ten životný štýl... Ľudia sú priatelskejší, milší, nie sú takí vystresovaní, aj keď sú uponáhľaní a neriešia blbosti. V Londýne sa človek nemá šancu nudiť! To je tak všetko na začiatok ;-) Samozrejme, aj som si čosi nakúpila, hlavne v drogérii Boots, v Primarku a iných, ale...

Pomaly nadišiel ten čas. Posledný týždeň v práci bol skoro ako nočná mora. Prepotila som asi všetky tričká a neúčinkoval mi ani najsilnejší antiperspirant, opakovane používaný. Minula som skoro jednu celú voňavku. Stres, stres a ešte raz stres. Predsa len, nemáme s kolegyňou zodpovednosť len za seba, ale najmä za 15x živé striebro. Verím a modlím sa, nech to všetko dobre dopadne ;-) foto - archív autorky. Všetky práva vyhradené!

O necelé dva týždne letíme a ja už mám pocit, že letím teraz, ale smerom do blázinca :-D ZDROJ Čo všetko sme spravili a čo nás ešte čaká?

Niekedy takto pred rokom sme sa rozhodovali, či podáme prihlášku na mobilitu Leonardo da Vinci. S vypätím síl sme ju koncom januára 2013 poslali a čakali. V máji prišlo rozhodnutie. Naša škola bola vybratá! Neverili sme, až kým nám to neprišlo listom z Národnej agentúry. Takže ideme do Londýna!!! A tým sa to všetko len začalo ;-) ZDROJ Ide o mobilitný projekt, vďaka ktorému 15 našich študentov v doprovode 2 pedagogických zamestnancov získa pracovné skúsenosti v metropole Veľkej Británie - v Londýne a spozná jej kultúru, históriu a pamiatky na vlastnej koži.

Takmer pred mesiacom (26.9.2013) som bola na svojej druhej exkurzii. Prvá bola minulý školský rok v júni v Oswienčime. Tentokrát sme sa vybrali po stopách slovenského jazyka a zavítali sme do historickej budovy Matice slovenskej v Martine. Po prvýkrát odkedy som skončila univerzitu som počula slová ako pluskvamperfektum a pod, takže si myslím, že úrovňou to bolo trošku vyššie ako pre strednú odbornú školu, ale prednáška bola veľmi zaujímavá. A predášajúcej dosť trvalo, kým si uvedomila, že ja nie som ďalšia žiačka, ale pedagogický doprovod :-D (toto sa mi stáva pomerne často). Čo nás čakalo v Matici? ZDROJ

A ja tomu nemôžem uveriť! Presne si pamätám ako som pred rokom posielala stovky žiadostí, a nakoniec bola len na dvoch pohovoroch, ktoré sa aj tak skončili tak, že sa mi neozvali. Potom som sa dopočula, že v našom malom mestečku (o čom som ani nesnívala) majú voľné miesto presne na moju pozíciu - učiteľ ANJ. Po mnohých neúspešných telefonátoch (= nikto to tam nezdvíhal), som sa do školy vybrala osobne, slovo dalo slovo a koncom augusta 2012 som podpísala zmluvu :)  Nevedela som, čo ma čaká, ale bola som plná elánu a nadšenia. Na kolegov a žiakov som si celkom rýchlo zvykla. Netvrdím o sebe, že som bezchybná, predsa len, v mnohom sa ešte stále len učím ako učiť :-D Ale snažím sa :) Rok zbehol poriadne rýchlo. Naučila som sa mnoho vecí, okrem iného aj poriadne sa ovládať (kto ma pozná, vie, že mi nebolo treba veľa a ľahko som vybuchla) :-D Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a moja zmluva je predĺžená (aj keď znova len na dobu určitú, predsa len, je to super!), a tak mám prvé v...

Tento týždeň som sa tak intenzívnejšie zamýšľala nad životom :) teda miestami sa mi zdá, že žijem schizofrenicky - cez deň učiteľ, po práci blogger a ešte k tomu dcéra, sestra, priateľka atď. :-D Vždy však dospejem k záveru, že sú to len rôzne súčasti môjho života. foto  http://www.techinasia.com/how-to-build-strong-blogger-relations/ Príspevok o učiteľovaní som už písala, tento bude venovaný môjmu druhému "povolaniu" - blogger. Aký je deň bloggerky? 

A je to tu.. teda bolo to tu už skôr. V pondelok poobede vyhlásila Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku výsledky súťaže Euroscola 2013, do ktorej sme sa zapojili. Síce sme nevyhrali, ale skončili sme v prvej polovici zúčastnených škôl, ktorých väčšinu tvorili gymnáziá! Milí moji študenti, môžete byť na seba hrdí! A ja sa teším, pretože sa s radosťou chystajú na Euroscolu 2014! :) Snáď budeme úspešnejší, ale nie je dôležité vyhrať. Dôležité je zúčastniť sa a robiť niečo, čo nás/vás baví! A tu je oficiálna správa zo stránky www.europskyparlament.sk

A ako dôkaz prikladám dva články o jednom podujatí :) Áno, jeden som písala ja, ale úprimne úplne objektívne :) Spišskonovoveský Korzár, 13. 11. 2012, s. 2 Krompašský spravodajca, november 2012, s. 6 Dúfam, že pokračovať budeme tak úspešne ako sme začali. Tu naozaj platí, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa (hoci výhra poteší!) :)

Včera - 8. 11. 2012 od 10:00 do 11:30 sme mali s mojimi študentmi veľkú akciu. Téma bola Sacharovova cena a ľudské práva. V rámci projektu študenti spracovali prezentácie, anketu, scénky na porušovanie ľudských práv a diskusiu. Podarilo sa nám dohodnúť videokonferenciu s ombudsmankou JUDr. Janou Dubovcovou. Mala som väčší strach, ako pred vlastnými skúškami, ale "deckám" som nič nepovedala, veď som ich predsa nechcela vystrašiť viac, ako boli :)  Účasť sme mali veľmi peknú! 48 študentov z gymnázia s učiteľkou, približne toľko aj z našej školy. Návštevou nás poctil aj zástupca primátorky mesta Krompachy - Stanislav Barbuš.  Celkovo akciu hodnotím (a nielen ja!) veľmi pozitívne! Dopadla nad moje očakávania, čo ma teší o to viac, že to bola moja prvá a po dvoch mesiacoch učiteľovania. V utorok, 13. 11. 2012 vyjde o nás aj v denníku Korzár článok, potom sem dám odkaz :) Čo z toho vyplýva? Študenti naozaj majú záujem o to, čo sa deje na Slovensku, či vo svete a podľa výsl...

Po dlhšom zvažovaní som sa rozhodla, že vám predstavím jeden deň v koži učiteľa (začínajúceho, ktorý nemá ani triedu a ani krúžok, čo sa, verím, na budúci rok zmení) :) :) Tak poďme teda na to. foto z  http://austenauthors.net/wp-content/uploads/2012/09/teacher.jpeg Rozpíšem to všetko cca presne (keďže mám každý deň iný rozvrh a niektoré dni zostávam so študentmi po vyučovaní v rámci mimoškolských aktivít).  Môj deň vyzerá približne takto:

Tento článok som prevzala z časopisu Posol 9/2012. Keďže som ho nenašla na internete, prepísala som ho. Preto, lebo mi v ťažších chvíľkach dodal nesmiernu energiu a nádej:) V mladosti škola bola niekoľko rokov súčasťou jeho života i srdca. Dodnes si uchováva duchovnú mladosť a nezabudnuteľné spomienky na svoje pôsobenie medzi mladými ľuďmi. Načrime do jeho učiteľských skúseností.