Všetko, čo mám rada, s čím som sa stretla a čo ma upútalo

Nech sa snažím akokoľvek, vždy podľahnem. Niekedy len trochu, inokedy poriadne... Áno, reč je o sladkostiach! Keď som bola malá, bola som schopná zožrať tabuľku čokolády na posedenie a ešte ísť hľadať ďalšiu.. a tak som sa v 13-tich rokoch prežrala na 70 kíl! Story okolo môjho priberania ste si už mohli prečítať v článku o Jillian :) Chuť na sladké mám takmer každý deň a dosť sa na seba hnevám, že ju neviem vždy ovládnuť... Ale povedala som si, že to skúsim s našou prírodou :) a tak sme si pred pár mesiacmi domov objednali čosi, čo má nahradiť cukor, ktorý používame. Už asi viete, že ide o STÉVIU :)

Píšem, ako som sľúbila :) Takže dovolenka... ako som avizovala už v predošlej story, do Maďarska sme išli vlakom - EC z Košíc. Maďarské vlakovky sú však trošku dosť chaotické pre človeka, ktorý ich videl prvýkrát. Na digitálnych tabuliach sa totiž píše mesto, odkiaľ vlak vychádza, nie jeho cieľová stanica. Miestenky do IC sú však lacnejšie ako u nás - 150 HUF (my sme si to CCA prepočítavali na SK tak, že sme sumu delili 10 - teda CCA 15 korún, v skutočnosti o trošilinku viac, keďže sme menili peniaze pri kurze 1 € = 284 HUF). Cesta bola teda poriadny adrenalínový zážitok, hlavne keď sme mali na prestup z vlaku do vlaku minútu a ani sme netušili, ku ktorému nástupišťu sa rozbehnúť... študovať informačné tabule nebol čas, ale úspešne sme dorazili aj tam aj domov =)