Všetko, čo mám rada, s čím som sa stretla a čo ma upútalo

(1) Názvom možno pripomína presladené diela ružovej knižnice á la Daniele Steel, no toto je iné. (2) Áno, je to príbeh o láske, ale poňatý niffeneggerovsky. (3) Inovatívna, pre postmodernu typická štruktúra diela a transcendentno - takto by sa dalo v skratke charakterizovať dielo.   (4) Na prvý pohľad môže forma pôsobiť jemne chaoticky, hlavne pre menej skúseného čitateľa, ale spisovateľka to vyriešila jasne: priamo uvádza kto je rozprávačom /teda buď Clare alebo Henry/ a tiež aj časový údaj, kedy sa scéna odohráva /väčšinou je to rok, mesiac, prípadne aj deň – ako denník/. (5) Príťažlivým spôsobom prelínaná dejová línia s uvedenou štruktúrou je možno čitateľom predvídateľná, ale aj prekvapujúca.

V ostatnom čase sa rozprúdila vlastná tvorba jednotlivých televízií. Už nejaký rok máme možnosť sledovať napr. Panelák alebo Ružovú záhradu . Nedávno nás dve najsledovanejšie komerčné televízie začali lákať na sitcomy z vlastnej tvorby. A ako to majú vo zvyku, v rovnakom vysielacom čase. Prvou upútavkou ma neočaril ani jeden z nich. Doteraz nie som ohúrená, no keď už sa na Slovensku také čosi robí, tak prečo tomu nedať aspoň šancu a zrelaxovať pri domácom sitcome. Keď už podporujeme slovenské výrobky v potravinách, skúsme krok za krokom podporovať aj výrobky televízií. Možno to bude veľký tresk. Na sitcome sa chcem zasmiať, lebo chcem ja, nie preto, že mi to vnucuje nahrané chachacha, akoby si tvorcovia stále neuvedomovali, že divák môže byť aj inteligentný a sám dokáže uznať, čo je pre neho vtipné. Odpudzuje ma kvantum reklám, ktoré z 30 minútového programu spravia hodinovú záležitosť, a tak som si klikla do archívu. Po pár dieloch, ktoré som videla, v tom mám celkom jasno. Zita je