Preskočiť na hlavný obsah

Žena cestovateľa v čase – Audrey Niffenegger /5 viet o knihe/

(1) Názvom možno pripomína presladené diela ružovej knižnice á la Daniele Steel, no toto je iné. (2) Áno, je to príbeh o láske, ale poňatý niffeneggerovsky. (3) Inovatívna, pre postmodernu typická štruktúra diela a transcendentno - takto by sa dalo v skratke charakterizovať dielo.  (4) Na prvý pohľad môže forma pôsobiť jemne chaoticky, hlavne pre menej skúseného čitateľa, ale spisovateľka to vyriešila jasne: priamo uvádza kto je rozprávačom /teda buď Clare alebo Henry/ a tiež aj časový údaj, kedy sa scéna odohráva /väčšinou je to rok, mesiac, prípadne aj deň – ako denník/. (5) Príťažlivým spôsobom prelínaná dejová línia s uvedenou štruktúrou je možno čitateľom predvídateľná, ale aj prekvapujúca.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zlyhala som?

Každým dňom môj obdiv, rešpekt a úcta k matkám stúpa, no oveľa viac si vážim hlavne tú svoju mamu. Hovorí sa, že tehotenstvo je jedna veľká hormonálna búrka. U mňa to bolo pokojné obdobie bez nevoľností, bez prežierania sa. Obdobie, kedy som mala najkrajšiu pleť, najhustejšie vlasy a najpevnejšie nechty bez toho, aby som sa nejako snažila. Hovorí sa tiež, že pôrod a obdobie po pôrode sú veľká búrka, a to sa teda prejavilo už aj na mne. A poriadne. Keď sa ma približne pred rokom švagor opýtal, či sa bojím pôrodu, povedala som mu, že nie, lebo očakávam, že to bude bolieť a nebude to jednoduché. V našom prípade to bolo dosť komplikované a len vďaka prítomným zdravotníkom sa to neskončilo tragicky pre oboch. Vtedy som tiež švagrovi povedala, že sa bojím toho, čo príde po tom. A veru, tak aj bolo. Strach dostal úplne iný rozmer.

Prerábka

Keď sme sa pred skoro 8 rokmi nasťahovali do nášho bytu, vedela som, že pár vecí časom budem chcieť meniť. Najviac ma "žrala" kuchynská linka, ktorá bola veľká a zároveň tam bolo málo priestoru. O nej som rozprávala pár rokov. Až kým sme sa konečne minulý rok dokopali k prerábke. A pravdupovediac, netušila som, do čoho vlastne ideme.

10 rokov

16. 8. 2010, deň, keď som sa rozhodla spojiť svoje dve záľuby - kozmetiku a písanie. Nemyslím si, že som v niektorej z týchto oblastí vynikala, len ma to jednoducho bavilo. A baví ma to doteraz. Už 10 rokov. A chcela by som to pekné výročie osláviť s vami! Bez vás by to totiž ani nefungovalo, ale ani nebolo ono. A preto už takto na začiatku - ďakujem, že tu so mnou ste.