(1) Názvom možno pripomína presladené diela ružovej knižnice á la Daniele Steel, no toto je iné. (2) Áno, je to príbeh o láske, ale poňatý niffeneggerovsky. (3) Inovatívna, pre postmodernu typická štruktúra diela a transcendentno - takto by sa dalo v skratke charakterizovať dielo. (4) Na prvý pohľad môže forma pôsobiť jemne chaoticky, hlavne pre menej skúseného čitateľa, ale spisovateľka to vyriešila jasne: priamo uvádza kto je rozprávačom /teda buď Clare alebo Henry/ a tiež aj časový údaj, kedy sa scéna odohráva /väčšinou je to rok, mesiac, prípadne aj deň – ako denník/. (5) Príťažlivým spôsobom prelínaná dejová línia s uvedenou štruktúrou je možno čitateľom predvídateľná, ale aj prekvapujúca.
Každým dňom môj obdiv, rešpekt a úcta k matkám stúpa, no oveľa viac si vážim hlavne tú svoju mamu. Hovorí sa, že tehotenstvo je jedna veľká hormonálna búrka. U mňa to bolo pokojné obdobie bez nevoľností, bez prežierania sa. Obdobie, kedy som mala najkrajšiu pleť, najhustejšie vlasy a najpevnejšie nechty bez toho, aby som sa nejako snažila. Hovorí sa tiež, že pôrod a obdobie po pôrode sú veľká búrka, a to sa teda prejavilo už aj na mne. A poriadne. Keď sa ma približne pred rokom švagor opýtal, či sa bojím pôrodu, povedala som mu, že nie, lebo očakávam, že to bude bolieť a nebude to jednoduché. V našom prípade to bolo dosť komplikované a len vďaka prítomným zdravotníkom sa to neskončilo tragicky pre oboch. Vtedy som tiež švagrovi povedala, že sa bojím toho, čo príde po tom. A veru, tak aj bolo. Strach dostal úplne iný rozmer.
Komentáre
Zverejnenie komentára