Deň "D"

Tak a je to tu. Pokúsim sa zdokumentovať náš svadobný deň :-) Samozrejme, nevnímala som všetko, ale väčšinu áno a užívala som si to plnými dúškami :-) Výzdobu sme mali ladenú do marhuľkovo-zlato-biela a z kvetov to boli ruže :-) Tak ako prebiehal tak dlho očakávaný deň?

ZDROJ

04:00 vstala som po prvýkrát. Cca do 7:00 som bola na wécku asi 5 krát :-D Ale inak v pohode. O 7:00 mi rodičia blahoželali a padli prvé slzičky. Postupne sme sa začali chystať, ku kaderníčke som si zbalila tablet a mp3. Ešte som stihla ozdobiť zábradlie a povešať mašličky na briezky.

Ku kaderníčke sme mali prísť o 8:00, meškali sme asi 10 minút, už sa smiali, že sme si to rozmysleli :-D Asi hodinku som sedela pod fúkačom so slúchadlami a listovala v časopisoch. Keď mi urobila účes, ani som nepredpokladala, že z mojich vlasov dokáže urobiť niečo také objemné :-)

Od kaderníčky sme odchádzali asi okolo 11:00. 

S bratom v aute som si dala asi pol plechovky Semtexu a nervozita stúpala. Keď sme došli domov, už prichádzali prví hostia a ja som sa začala líčiť, keďže okolo 12:20 mali prísť kameramani a fotograf. 

A potom sa začala sranda... Kúpila som si sťahovacie pančušky Wonder v Bepone. Veľkosť taká ako obyčajne, aj pani v obchode mi poradila... Do tých pančušiek ma obliekali mama a bratova priateľka :-D a nakoniec padli úžasne :-) bolo to trápne ale aspoň som mala prvú smiešnu príhodu dňa.

Potom ma spolu s tetou a sestrou začali obliekať do svadobných šiat. A tie mi boli trošku voľné, ale nebolo to až tak veľmi viditeľné :-) Vtipnou časťou bolo chodenie na WC v svadobných šatách, počas celého dňa som to absolvovala len 3x :-D 

Môj nastávajúci mal prísť o 13:00 no meškal asi hodinu kvôli istým problémom na ubytovni... Medzitým prišli hudobníci a nádherne vyhrávali na dvore. Dala som si asi 2 štamperlíky Metaxy :-D a debatovala s hosťami.... Potom prišiel :-)

ZDROJ

Začalo sa to klasicky východniarsky - kupovaním nevesty :-) Roly predavačky sa zhostila babka, bývalá učiteľka :-) najprv ponúkla moju 5 ročnú sesternicu v nádherných bielych šatočkách, no tá si myslela, že ju chcú naozaj predať a spustila poriadny plač :-) Falošnou nevestou č. 2 bol bratranec oblečený v záclone a plachte :-) Ani toho nechceli :-D našťastie... no a potom som prišla ja. Dostala som kyticu, úspešne som drahému pripla pierko. Nasledovala plačlivá časť - odpytovanie. O príhovor sme poprosili môjho uja. Obaja sme sa sústredene zahľadeli na obraz nad gaučom, takže sme neplakali, ale inak plakal skoro každý....

Keďže sme mali mierny časový sklz oproti pôvodnému plánu, asi 5 minút sme sa pofotili v záhrade a potom sme už pomaly aj išli do kostola na aute, asi necelých 500 metrov sme prešli pešo :-) Nemám ešte oficiálne fotky, tak pridám len nejaké, ktoré kamaráti dali na facebook :-)

Šaty boli prenádherné! Ja viem a uvedomujem si, že sa nemuseli páčiť každému, ale ja som sa cítila ako princezná a takto som si aj celý deň vychutnávala :-) Akurát v šatách bolo potrebné chodiť pomaly, alebo ich pridržiavať v ruke, inak som sa potkýnala... a to mi boli skrátené, len jednoducho nie sú vhodné na rýchlu chôdzu :-D A tak som sa trošku pri ceste uličkou do kostola potkla a ocovi zdôraznila, aby išiel trošku pomalšie :-D

Od kostola sa mi zdalo akoby to celé trvalo tak 10 minút.... obrad mal síce skoro 1,5 hodiny aj s gratuláciami, no mne to tak absolútne nepripadalo. Čítali sme aj čítania a vraj nám to celkom išlo. Obrad bol jednoducho aspoň pre mňa dokonalý :-) tak ako celý deň :-) A ako som aj niekoľko krát povedala už manželovi, občas som si pripadala ako vo sne :-)

Tu sa stal trapas č. 2 :-D Podpisovali sme 2 papiere. Jeden pre štát, druhý pre cirkev. Na ten štátny som sa podpísala krstným menom a potom som asi minútu stála s perom nad papierom, kým som sa podpísala správne novým menom. Stres úplne opadol :-) Zvládla som to. No to som ešte nevedela, že sa budem podpisovať aj druhý krát, a na ten cirkevný som sa teda podpísala automaticky, tak ako doteraz :-D A keď som sa s pokojom dopodpisovala, povedala som len hups a začala som sa smiať :-D Kňaz len k môjmu menu dopísal rod. a problém bol zažehnaný :-)

Po obrade a gratuláciách sme sa trošku pofotili pred kostolom a išli pešo parkom (pár fotiek) až k lávke lásky (starší mostík, ktorý zrekonštruovali a zaľúbenci/mladomanželia tam zamknú zámok) a spolu sme odhodili kľúče do vody :-)

Mimochodom, po gratuláciách mi skoro zmizol mejkap :-D ale nevadilo mi to, keďže ako zázrakom som nemala žiadne akné a ani nič iné a oči som mala stále rovnako nalíčené ;-)

A potom sme išli do sály :-) Pri zametaní rozbitého taniera mal Dávid veru čo robiť, keďže mu črepy rozkopli kamaráti, môj brat, a poriadne aj ja :-D Niektoré pomaly leteli cez celú sálu ;-) 

Kúpili sme si špeciálny svadobný dvojitý podbradník a takto sme začali jesť polievku :-) Všetko jedlo bolo vynikajúce, ja som mala taký stiahnutý žalúdok, že som len ochutnala, no s radosťou to dojedol manžel :-) 

Prvý svadobný tanec bola ďalšia vec, ktorá trošku stresovala nás oboch, ale v momente, keď začali hrať pesničku akoby všetci ľudia zmizli a boli sme tam len my dvaja :-) akoby... :-) Užívala som si to... a ktorú sme vybrali? Aj kvôli nádhernému textu túto:

Ten náš valčík síce nebol na tanečnú súťaž, ale zvládli sme ho celkom dobre ;-) aspoň čo som videla asi 1 minútové video.

Potom nasledoval rodičovský tanec, vystriedali sme oboch rodičov, v podaní nádherného valčíka Na modrom Dunaji - ja, ako milovník klasiky, som vybrala túto pieseň :-) Ďalší trapas - tak sme sa rozohnili, že mi pristúpili závoj, ja som zvreskla a opätok (nie môj) bol zapichnutý v mojom závoji  (keďže som mala dlhý španielsky závoj). Prežila som ;-)

Potom sme tancovali takmer vkuse :-) Teda poriadne sme sa vyšantili :-) DJ vymyslel aj súťaž, a aj keď ľudia spočiatku nechceli, nakoniec sa im to páčilo :-) Mali sme pripravené lampióny, počasie bolo ok, no keď sme vyšli von, začal fúkať vietor, a tak sa nám podarilo pustiť asi 6-8 lampiónov, pár ich zhorelo, pár ľudí sa tiež skoro chytilo.. no trapas č. 4 ... :-D Hlavne, že keď sme vchádzali dnu, vietor ako mávnutím čarovného prútika prestal fúkať...

Nasledovali ďalšie tance a pomaly prišiel folklórny súbor na čepenie. Každému sa tento program nesmierne páčil :-) A ja som si konečne vydýchla, lebo som sa prezliekala zo svadobných šiat. Boli síce prenádherné, ale aj trošku ťažké. No aj napriek tomu by som si iné nevybrala a som rada, že som mohla byť princeznou ;-)

Tak krátke červené šaty boli super, no redový tanec mi aj tak dal zabrať a asi dvakrát som si vypýtala nápoj. Potom som sa prezliekala znova, tentokrát do dlhých zelených šiat s vlečkou, ktoré sa ľuďom tiež nesmierne páčili a dali sme záverečnú pieseň:

Držala som sa, až pri tejto hudbe som sa roztriasla a skoro rozplakala, ale zvládla som to ;-) To bolo tak 01:30 :-) Kameramanka síce povedala, že ostane tak do tej pol 2... natáčala asi do 2 a odchádzali po 3 :-) No a jej partner povedal, že chodia do tejto sály často na akcie, no také chutné jedlo ešte nejedli ;-)

Sála... vyzdobili ju ako z rozprávky, týmto ďakujem všetkým, ktorí si dali tú námahu ;-) Celému organizačnému tímu ;-)

No a skákali sme ... asi do pol 5 s poslednými ľuďmi, ktorí ostali ;-) Kým sme pobalili a poodchádzali, bolo asi 6, do postele sme išli asi okolo pol 7 :-D

Dostali sme veľa nádherných tort :-)

Celý deň bol neskutočne nádherný.... Viem, že niečo sa možno niekomu nepáčilo, no snažili sme sa vyhovieť každému a úplne sme si to užili. Presne tak, ako som chcela, každému sme ukázali, prečo sa berieme :-) A tú lásku tam bolo sakra cítiť! :-)

Mali sme viacero stolov  nápojový, ovocný, kvetinový, ale mali sme aj stôl s našimi fotoalbumami, knihou hostí a tým nádherným rámčekom od kamošky z USA

Akonáhle budeme mať nejaké oficiálne fotky, pár ich sem pridám :-) Určite však nebudú portrétové, keďže takých sme nafotili možno do 10 :-) Ale máme asi 1000 fotiek z priebehu celého dňa a už sa na ne neskutočne teším :-) No a fotograf odchádzal domov s nami, o pol 6 :-D Tak to by bolo asi všetko z toho, čo si pamätám :-) Keďže som nestíhala vnímať úplne úplne všetko :-) Ale detičky sa so mnou chceli fotiť, lebo som vraj bola ako princezná :-) Taktiež sme sa snažili venovať sa hosťom a pripiť si s nimi, neodchádzali sme zo sály na fotenie ani na nič iné, jednoducho sme si užívali :-) Určite tých trapasov bolo viac... ale aj tak to bolo skvelé, jedinečné, nezabudnuteľné! :-)

Bol to naozaj prenádherný deň a konečne sme sa upokojili a užívame si ten čas po svadbe. No a postupne si zvykám na nové priezvisko ;-)