Preskočiť na hlavný obsah

Ideme do Londýna!!! Alebo ako naša prihláška uspela... :-)

Niekedy takto pred rokom sme sa rozhodovali, či podáme prihlášku na mobilitu Leonardo da Vinci. S vypätím síl sme ju koncom januára 2013 poslali a čakali. V máji prišlo rozhodnutie. Naša škola bola vybratá! Neverili sme, až kým nám to neprišlo listom z Národnej agentúry. Takže ideme do Londýna!!! A tým sa to všetko len začalo ;-)
ZDROJ
Ide o mobilitný projekt, vďaka ktorému 15 našich študentov v doprovode 2 pedagogických zamestnancov získa pracovné skúsenosti v metropole Veľkej Británie - v Londýne a spozná jej kultúru, históriu a pamiatky na vlastnej koži.
Začnem ale postupne. V máji sme sa vytešovali a neverili sme vlastným očiam. Naša škola sa takto pozitívne zviditeľní a naši študenti, ktorých väčšinu tvoria finančne znevýhodnené skupiny, dostanú takú skvelú príležitosť!
Tu nájdete viac
Toto som sa dozvedela čistou náhodou. Nebola som vtedy ešte kontatkou osobou projektu (teraz už som) a v jedno poobedie som pozerala na stránku SAAIC, či už nevyvesili výsledky. Hrdlo sa mi stiahlo tak, ako keď som si počas vysokoškolských čias pozerala výsledky zo skúšky. A potom som neverila vlastným očiam. Výskala a vyskočila som od radosti :-)
A potom začala drina :-D 
Uverejnili sme aj prvý mini článoček v miestnych novinách.
Článok je aj na stránke školy.
Začal sa "boj" s byrokraciou a administratívou a dá sa povedať, že v súčasnosti mám dve zamestnania na plný úväzok - práca učiteľa a práca na projekte Leonardo da Vinci, ktorý realizujeme spolu s kolegyňou Mgr. Slavomírou Kurillovou Hubinskou. Miestami sme naozaj poriadne vyčerpané, ale stojí to za to!
Vybrali sme 15 študentov na základe ich doterajšieho prospechu, správania a ústneho pohovoru v angličtine. S vybranými študentami sa pravidelne stretávame v poobedňajších hodinách na kurze venovanom mobilite. Pripravujeme ich kultúrne a jazykovo a musím povedať, že už vidím a cítim zlepšenie po ich jazykovej zdatnosti od začiatku kurzu :-) Nech im to ešte ten posledný, najnáročnejší, mesiac vydrží ;-) 
foto - archív autorky. Všetky práva vyhradené!
Veľká vďaka patrí aj pani Janke Kyselovej z našej partnerskej organizácie ADC College, ktorá mi veľmi pomáha a usmerňuje nás. Taktiež aj všetkým zamestnancom SAAIC-u, ktorí majú trpezlivosť s mojimi otázkami... no ide o prvý projekt takéhoto typu na našej škole a naozaj nechceme urobiť hlúpe chyby :-)
Presne o mesiac už budeme pravdepodobne niekde v Bratislave cestovať na letisko. Dúfam, že to zvládneme a budeme mať len dobré zážitky a spomienky :-)
Na stránke školy nám šikovní študenti odboru MPS spolu s vyučujúcou Ing. Janou Trelovou vytvorili podstránku týkajúcu sa práve tejto mobility, na ktorej (stránke) sa ešte trošku pracuje :-)

Komentáre

  1. Pocas strednej som bola cez Leonarda v Rakusku na 5dni.U nas vtedy ten projekt trval 3 roky a cestovalo sa do 3 roznych krajin a vzdy isli ini studenti..Potom sme aj my hostili Talianov a Grekov:)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Keď som ja chodila na strednú, takéto veci sa veľmi nerobili a vlastne ani na škole, kde teraz učím sa nič také nerobilo.. tak snáď založíme novú tradíciu :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak jasné záleží od školy a teda hlavne od aktivity učiteľov. Je super, že ste s tým začali, aj keď verím, že to berie veľa času a energie, je to krásny projekt.

      Odstrániť
  3. Tak Katka, v tomto ta naozaj obdivujem a studentom zavidim. Nam len 8 rokov cely gympel slubovali vymenne pobyty s Francuzskom ako vyberovej triede, PRVEj vyberovej triede. A potom sa im ziadna skola ktora sa pihlasila, nepacila a my sme ostali s dlhym nosom. Mam sice celonarodny certifikat Delf, ale zazitky bohuzial ziadne. Esteze otec pracoval v Peugeote a bol velmi zhovorcivy aj s jeho otrasnou francuzstinou. Mala som par Francuzov aspon rok pravidelne doma. Ale taketo zazitky su na nezaplatenie. A tebe a tvojej kolegynke prajem pevne nervy vela sil! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ďakujem! :-) Momentálne som na roztrhanie a dúfam, že to celé dobre dopadne.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tak to zní moc zajímavě, taky bych se takhle někam podívala, ale bohužel si to nemůžu dovolit.. Třeba se mi jednou něco takového taky splní :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zlyhala som?

Každým dňom môj obdiv, rešpekt a úcta k matkám stúpa, no oveľa viac si vážim hlavne tú svoju mamu. Hovorí sa, že tehotenstvo je jedna veľká hormonálna búrka. U mňa to bolo pokojné obdobie bez nevoľností, bez prežierania sa. Obdobie, kedy som mala najkrajšiu pleť, najhustejšie vlasy a najpevnejšie nechty bez toho, aby som sa nejako snažila. Hovorí sa tiež, že pôrod a obdobie po pôrode sú veľká búrka, a to sa teda prejavilo už aj na mne. A poriadne. Keď sa ma približne pred rokom švagor opýtal, či sa bojím pôrodu, povedala som mu, že nie, lebo očakávam, že to bude bolieť a nebude to jednoduché. V našom prípade to bolo dosť komplikované a len vďaka prítomným zdravotníkom sa to neskončilo tragicky pre oboch. Vtedy som tiež švagrovi povedala, že sa bojím toho, čo príde po tom. A veru, tak aj bolo. Strach dostal úplne iný rozmer.

Prerábka

Keď sme sa pred skoro 8 rokmi nasťahovali do nášho bytu, vedela som, že pár vecí časom budem chcieť meniť. Najviac ma "žrala" kuchynská linka, ktorá bola veľká a zároveň tam bolo málo priestoru. O nej som rozprávala pár rokov. Až kým sme sa konečne minulý rok dokopali k prerábke. A pravdupovediac, netušila som, do čoho vlastne ideme.

10 rokov

16. 8. 2010, deň, keď som sa rozhodla spojiť svoje dve záľuby - kozmetiku a písanie. Nemyslím si, že som v niektorej z týchto oblastí vynikala, len ma to jednoducho bavilo. A baví ma to doteraz. Už 10 rokov. A chcela by som to pekné výročie osláviť s vami! Bez vás by to totiž ani nefungovalo, ale ani nebolo ono. A preto už takto na začiatku - ďakujem, že tu so mnou ste.