Preskočiť na hlavný obsah

Zlyhala som?

Každým dňom môj obdiv, rešpekt a úcta k matkám stúpa, no oveľa viac si vážim hlavne tú svoju mamu. Hovorí sa, že tehotenstvo je jedna veľká hormonálna búrka. U mňa to bolo pokojné obdobie bez nevoľností, bez prežierania sa. Obdobie, kedy som mala najkrajšiu pleť, najhustejšie vlasy a najpevnejšie nechty bez toho, aby som sa nejako snažila. Hovorí sa tiež, že pôrod a obdobie po pôrode sú veľká búrka, a to sa teda prejavilo už aj na mne. A poriadne. Keď sa ma približne pred rokom švagor opýtal, či sa bojím pôrodu, povedala som mu, že nie, lebo očakávam, že to bude bolieť a nebude to jednoduché. V našom prípade to bolo dosť komplikované a len vďaka prítomným zdravotníkom sa to neskončilo tragicky pre oboch. Vtedy som tiež švagrovi povedala, že sa bojím toho, čo príde po tom. A veru, tak aj bolo. Strach dostal úplne iný rozmer.

Hipp dojčenské mlieko


Viem, že tá úvodná fotka nie je reprezentatívna. ale odzrkadľuje realitu prvých mesiacov. Tento príspevok bude dosť osobný, ale niektoré veci potrebujem dostať z hlavy a takýmto spôsobom sa mi v podstate uľavuje. Zároveň som o tom veľmi nedokázala ani hovoriť a ani písať skôr, pretože ... hormonálna búrka.

Trošku sa však vrátim do nie tak dávnej minulosti. Mala som istý plán a cieľ. Taký ten pomyselný zoznam, čo všetko chcem stihnúť do 30-tky. Podarilo sa mi takmer všetko, iba jedna položka ostala nevyškrtnutá. Prišla diagnóza, operácie, ďalšia diagnóza a liečba. Zlyhala som? Vtedy som mala pocit, že áno. Dnes si však hovorím, že asi vtedy nebol ten správny čas a asi to jednoducho malo takto byť. Aby sme si viac vážili výsledok tejto našej cesty a nie iba zoškrtávali položky z pomyselného plánu.


Tak, ako sa kedysi tlačilo na zavádzanie umelého mlieka a zázračnej kaše na večer, po ktorej údajne všetky deti prespali celú noc sa dnes akosi možno podvedome tlačí na dojčenie. Ešte pred narodením sme dostali rôzne vecičky, medzi ktorými boli aj fľaše. Vtedy som si povedala - načo, veď ja chcem dojčiť. Ale ponuka bola nižšia ako dopyt. Možno aj vplyvom dlhého a komplikovaného pôrodu, z ktorého si už tú bolesť síce nepamätám, ale nezabudnem na to, ako s ním utekali oživovať ho a ja som dostala hysterický záchvat, že mi umrel, že som mu nedokázala dať život. Vďakabohu ho rozdýchali, ale ja som revala stále pri pomyslení na to, čo sa tam udialo.


foto z pôrodnice
Naša prvá spoločná selfie ešte z nemocnice.


Spočiatku sme dokrmovali iba príležitostne. Na druhý týždeň od príchodu z nemocnice sa v noci začal tak dusiť, že nedýchal, napriek tomu, že sme robili, čo sa malo a čo sme vedeli. Vtedy som po prvýkrát v živote volala 155. Našťastie, inštrukcie záchranárky pomohli a privolaný tím už len skontroloval životné funkcie a všetko bolo ok. Vtedy to však boli najhoršie minúty a zaťala som sa, že fľašku mu už nedám, hoc bude ako revať. Vydržali sme týždeň. Ten posledný deň celý preplakal, až kričal. Od hladu. Vyskúšala som rôzne metódy od laktačnej poradkyne po bylinky. Tak veľmi som chcela dojčiť a aj tak som skončila s fľaškou v ruke. Zlyhala som? Nával hormónov, prestrašená z udalostí, ktoré sa stali, prvomatka. Jasné, že som mala pocit, že som zlyhala. Ale z toho mlieka v škatuli nám malý šéf prosperoval a už nevrieskal od hladu. A to bolo dôležitejšie. Teraz už nemám pocit, že som zlyhala. Ale k tomu sa musí žena dopracovať. Pomáha, ak má okolo seba rodinu, kamarátov, ale aj sama musí dozrieť do stavu, keď je spokojnejšia. Jednoducho - hľadať spôsoby a nerýpať sa v dôvodoch, nesamotrýzniť sa.

Na trhu je veľmi veľa mliek. Každá matka chce pre svoje dieťa to najlepšie. A to najlepšie je práve to, ktoré dieťaťu chutí, a vďaka ktorému rastie. Prečo sme vybrali práve HIPP? Jednoducho - práve touto značkou ho dokrmovali v nemocnici, chutilo mu a nemal z neho žalúdočné problémy.

Mimochodom, celkom ma prevakpilo, čo všetko predávajú na Notine - keď som kupovala v akcii ošetrujúci krém Hipp Babysanft Sensitive na zapareniny do nemocnice, zvolila som značku HIPP v podstate iba náhodou. A to som ešte nevedela, že neskôr budeme od nich kupovať aj mlieko.

Hipp krém na zapareniny

Tento krém na zapareniny je v praktickom balení, keďže nepcháte prsty do celého obsahu a je o čosi tekutejši ako Sudocrem - doma však máme aj veľký Sudocrem ;-) 

Fľaše teda používame, hoci nie tie, ktoré sme dostali ešte pred narodením. Kúpili sme sklenené Avent a hoci sú ťažšie, dajú sa vyčistiť omnoho lepšie a jednoduchšie ako plastové. 

Od septembra 2021 mávam takmer pravidelne pocit, že v niečom zlyhávam, ale už sa ma to takto nezmocňuje ako prvé týždne po pôrode. Učím sa za pochodu, ale zatiaľ mám pocit, že náš malý zázrak naučil viac mňa ako ja jeho. A hoci niektoré dni a noci boli a sú náročnejšie, stačí jeho jediný úsmev a dodá mi energiu na ďalšie chvíle.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prerábka

Keď sme sa pred skoro 8 rokmi nasťahovali do nášho bytu, vedela som, že pár vecí časom budem chcieť meniť. Najviac ma "žrala" kuchynská linka, ktorá bola veľká a zároveň tam bolo málo priestoru. O nej som rozprávala pár rokov. Až kým sme sa konečne minulý rok dokopali k prerábke. A pravdupovediac, netušila som, do čoho vlastne ideme.

Špaldová bábovka s ovocím

Bábovku som chcela upiecť už dávno, no nejako som sa k tomu neodhodlala. Keď som si prezerala TinkineRecepty.sk a natrafila na recept na špaldovú, povedala som si, že ju musím vyskúšať. Ale trošilililinku som si tento recept prispôsobila podľa svojich chutí :-) Toto je teda inšpirácia od Tinky , ktorá aj mne - laikovi - vyšla na prvýkrát!