Dlho som rozmýšľala, trápila sa, riešila, a tým všetkým škodila len sama sebe. Zlom nenastal okamžite a ešte nie je kompletný, ale viem, že takto ďalej pokračovať nemôžem. Lebo mi prepne. V živote každého človeka je množstvo negatív. Každý deň niečo, čo nás vytočí, nahnevá, niečo, čo pokazíme a nahneváme niekoho iného. Žijeme v neustálom strese - práca, financie, vzťahy, zdravie. Akoby sme si ten boj o prežitie, ktorý zdolávali naši predkovia pred storočiami, a ktorý my dnes zdolávať nemusíme, nahrádzali iným - bojom o psychické prežitie.
 |
| ZDROJ |
Posledných pár týždňov mávam migrény, občas problémy so spánkom a tráviace ťažkosti ani nespomínam. Rozklepú sa mi ruky, hlas a stačí len mikropodnet a rozplačem sa aj bez toho, aby som mala PMS. Za niečo si môžem sama, pretože občas svojou nepozornosťou spôsobím chyby. Lenže keď si na vašu adresu nevypočujete pomaly žiadnu pochvalu, keď vám EÚ schváli projekt, na ktorom ste makali aj po nociach a namiesto pochvaly dostanete "veď to dnes dávajú každému". A to ani zďaleka nie je všetko. Prestávate si veriť, v návale povinností robíte ešte viac chýb, pretože ste v strese. Z práce odchádzate po večeroch, pretože ten projekt, ktorý schvaľujú každému, je vaša voľnočasová aktivita, hoci na tom nezarobíte a vyzdvihne len inštitúciu. A, bohužiaľ, som človek, ktorý si to všetko až príliš berie k srdcu.
Som si plne vedomá (takmer) všetkých svojich chýb. Pri každom skúšaní oblečenia v obchode, pri každej aktivite som si vedomá toho, že ani zďaleka nie som dokonalá. Som ten typ, čo je so sebou večne nespokojný a až donedávna som si myslela, že práve to je TO, čo ma poháňa vpred. Snažím sa, nie vždy to však vyjde.
Každý deň je "vo vzduchu" množstvo negatív, ktoré ma pohlcujú. Ale povedala som si, že už stačilo. Mám okolo seba úžasných ľudí, ktorí mi dodávajú pozitívnu energiu a veria mi, ale musím si začať veriť aj sama. Tak ako kedysi.
Myslieť pozitívne je veľmi ťažké a, samozrejme, je nutné vnímať negatíva každodenného života a učiť sa na nich. Ale neupínať sa na ne. Neriešiť stále v hlave: "čo ak?", "prečo?" a podobne.
Dnes som si zaumienila, že sa skúsim zmeniť. Nechať svojich "démonov" v minulosti a sústrediť sa na to pozitívne. Verte, že keď budete k ľuďom milí, budú aj oni k vám. Určite nie všetci, ale väčšina.
A tak si každý deň budem zdôrazňovať to príjemné, čo sa mi stane.
Napríklad dnes. Vstávala som skoro, pred 5. ráno. Veľmi som sa nevyspala. Cestovala som do Košíc na školenie. Po príchode na vlakovú stanicu som sa dozvedela, že vlak má 50-minútové meškanie. Nenadávala som. Bolo to 50 minút, ktoré som strávila sama so sebou a celkom som si to ticho užila. Práve vtedy sa "to" vo mne začalo nalomovať a povedala som si, že takto ďalej nie. Buď mi prepne alebo mi odíde organizmus. Mohla som si zanadávať, že som strávila školenie na najvyššom poschodí budovy tesne pod strechou, cca 6 hodín v miestnosti, v ktorej sa nedalo dýchať. Mohla som nadávať na cestu vlakom späť, ktorá bola ako cesta v saune.
Nie.
 |
| ZDROJ |
Radšej s úsmevom spomínam, ako sa ma šofér autobusu pýtal, či chcem študentský alebo celý lístok. Alebo ako si ma sprievodca v spiatočnom vlaku pamätal, keď som mu ukazovala elektronický lístok v mobile, lebo BlackBerry má málo ľudí a rozvinula sa debata, na konci ktorej mi s úsmevom zaželal príjemnú cestu.
Alebo na všetkých tých milých ľudí na školení, s ktorými som si príjemne pohovorila. Alebo na to, ako mi volala kamoška, že predsa po mňa autom skočí na stanicu, aby sme ešte mohli ísť vyvenčiť jej psa a trošku si pri tom oddýchnuť.
Každý deň môže byť pozitívny, ak sa naňho vy pozriete pozitívne. Hovorí sa, že v dnešnej dobe vás skôr porazí ako dostanete chrípku. Všetky moje zdravotné komplikácie sú určite psychického pôvodu, pretože sa trápim nad vecami, slovami, ľuďmi, ktoré nedokážem zmeniť. Ako sa zvykne hovoriť - kým nejde o život, nejde o nič a všetko sa dá riešiť aj pokojne a bez napádania sa navzájom a znepríjemňovania si životov.
Buďme k sebe milší. Život máme len jeden, tak si ho vážme. Toto moje zamyslenie a rozpísanie sa, ktoré mi naozaj pomohlo zakončím klišé: Po každej búrke príde dúha. Naozaj. Verte, že máte okolo seba veľa ľudí, ktorým na vás záleží a aj kvôli nim, no najmä kvôli sebe netreba brať život až tak vážne. Ja verím ;-)
Komentáre
Zverejnenie komentára