Skúška manželstva: 2 týždne = 14 dní = 336 hodín

Myslím, že to pozná každý pár. Aj keď ste spolu, nikdy nie ste spolu 24 hodín denne, hlavne, ak každý pracujete v inej firme, prípadne jeden z vás (asi skôr jedna) je doma s dieťaťom a ten druhý chodí do práce. Vidíte sa ráno, po príchode domov a možno cez víkend aj dlhšie. Ale skôr spolu nie ste ako ste. Väčšinou. No a potom príde dovolenka, na ktorú sa brutálne tešíte, až kým nezačnú kamaráti s posmešnou poznámkou, že "to bude riadna skúška vášho manželstva, dva týždne vkuse spolu".  A potom si uvedomíte, že (MOŽNO) majú pravdu, hoci očakávate totálnu romantiku ako pred XY rokmi, keď ste sa stretli (určite si aspoň pol roka pred spoločnou dovolenkou zakážte všetky tie presladené filmy plné romantiky, na základe ktorých máte potom od vášho vzťahu prehnané očakávania).

ZDROJ

Nebudem písať, že zo začiatku to je fajn a potom sa to celé zmení na horor. Až také to nie je / nebolo. No takisto nebudem ani chodiť okolo horúcej kaše a tvrdiť, že sme mali druhé medové týždne, keď to tak nebolo ;-)

ZDROJ

Keď sme sa spoznali, chodila som na univerzitu, manžel takisto a potom chodil do práce, keďže končil výšku skôr. Po výške sme každý bývali so svojimi rodičmi, spoločné bývanie sme riešili až po svadbe, no aj tak nie sme zvyknutí byť spolu 24/7.

Neviem, ako fungujú ostatné vzťahy. My sa väčšinou  na tých podstatných veciach zhodneme - napr. sme nemali problém, keď sme kupovali byt a brali hypotéku, takisto ani teraz, keď riešime leasing a nové auto. Rozhodli sme sa aj kam pôjdeme na dovolenku, kedy to a tamto. Na dôležitých veciach sme sa naozaj zatiaľ nepochytili. Ani keď sme riešili svadbu - tam boli  menšie nezhody skôr medzi mnou a jeho mamou. 

No vieme sa neuveriteľne hádať na úplných somarinách, a to až tak, že sme obaja vytočení do nepríčetnosti, ale na to nemusíme byť ani na dovolenke. V takom stave však málokedy vydržíme dlho a do hodiny sme zväčša už ok, resp. držíme sa pravidla, že nejdeme spať pohádaní.

Toto bola prvá takto dlhá dovolenka, ktorú sme strávili spolu odkedy sme spolu. Aj keď sme neboli po celý čas niekde inde, pretože cesta a iné prostredie predsa len zmierňujú ponorku, ktorá by pravdepodobne nastala, ak by sme boli obaja doma. Nakoniec sme to ustáli bez výrazného konfliktu.

Poučenie? Neriešte vopred hypotetické situácie :-) Ak nebudete mať prehnané očakávania, ťažšie vás niečo prekvapí v negatívnom zmysle.

Je jedno, či ste spolu pol roka alebo 15 rokov. Ak už vo vašom vzťahu opadlo prvotné pobláznenie (čo väčšinou netrvá ani polroka, možno tak dva mesiace) a nemáte imaginárne srdiečka nad hlavou je zrejmé, že sa nebudete rozplývať nad každou vetou, čo vaša polovička vypustí a nebudete plesať nad každým jeho nápadom len preto, aby ste sa mu zapáčili.
A tak keď on povie, že chce kebab, ale vy by ste si radšej dali lososové pirohy, môžu nastať isté nezhody. Takisto, ako keď povie, že by sa s vami rád zastavil na ceste domov v bare na pivo, ale vy poviete, že si predsa nebudete kaziť povesť v tomto malom meste, kde každý vie, kde pracujete a že by ste mali ísť tým deckám príkladom. A už sa durdí ;-) No takisto keď vy poviete, že by ste na tej dovolenke rady zašli na nejaký shopping s úmyslom vymetať všetky sale a on to vydrží bez frflania, hoci si myslí svoje.
Láska? Ťažko definovať. Vzťah založený na vzájomných kompromisoch, rešpektovaní jeden druhého, ale občas aj na uťahovaní si (v rámci istej hranice, samozrejme), či šantení ako za mlada, keď viete, že vám ten druhý bude sakra chýbať, alebo tŕpnete, keď mešká domov pár minút a neviete si bez neho predstaviť deň, rozhodne stojí za to ;-)