Preskočiť na hlavný obsah

Čokoládové muffinky s ríbezľami

Nemôžem povedať, že som kuchárka alebo cukrárka, to ani zďaleka. Baví ma skôr tvoriť nejaké nepečené alebo keď už pečené, tak jednoduchšie. Často si však overený recept prispôsobím, doupravím alebo upgradujem, jednoducho už sa ho nedržím ako prikázaní od A po Z, ale trošku uberiem, trošku pridám a neriešim ;-) Samozrejme, nie až do úplných extrémov. Receptov na muffiny je na internete nespočetne veľa. Keď som pred manželovými narodeninami povedala, že teda pripravím dva dezerty - tiramisu a muffiny, z tých muffinov nebol nadšený, pretože ich nemá rád (poznámka redakcie - pečiem ich cca raz - trikrát ročne a NIKDY ich neochutnal, ale nemá ich rád, lebo sú strašne suché a jeho potom dusí). No napriek tomu som ich upiekla a zožali celkom úspech ;-) Aj keď on ich aj tak neochutnal... ja som zjedla až 4! (nie naraz, samozrejme).

Bohužiaľ, až po oslave som zistila, že nemám foto muffinov v nenačatej verzii, no snáď si každý vie predstaviť čokoládový muffin ;-)

Takže spotrebovala som tieto suroviny, z ktorých mi vyšlo 28 veľkých muffinov (teda 2 plechy + ):


* 250 g polohrubej múky
* 250 g hladkej múky
* 250 g masla
* 4 vajíčka
* 450 ml mlieka
* 200 g práškového cukru
* 1 balenie vanilkového cukru
* 1 balenie škoricového cukru
* 100 g holandského kakaa
* 4 lyžičky kypriaceho prášku do pečiva
* mrazené / čerstvé ríbezle

Na foto chýbajú vajíčka a zdobenie je tam navyše - myslela som si, že ho použijem, ale potom sa mi to zdalo už zbytočné.

Všetko som zmiešala v jednej mise, stačila mi na to moja 2-litrová, v ktorej som potom cesto aj mixovala. Následne som do formy naukladala košíčky, do ktorých som asi do 1/3 dala cesto, na to som naukladala rozmrazené ríbezle (zo záhradky, ale boli oberané skôr, a preto som ich zamrazila) a potom znova cesto.


Muffinky pečieme vo vopred vyhriatej rúre približne 20 - 35 minút (záleží od typu rúry a teploty - naša je teplovzdušná a nastavila som ju na 165 °C, pričom sa pekne piekli asi 30 minút). Ak si nie ste isté, či je muffin hotový, jednoducho do jedného pichnite špáradlom. Ak vyjde čisté bez nalepeného cesta môžete plech vyťahovať.

Mala som viacero receptov, v jednom sa písalo, že je potrebné zvlášť v jednej mise zmiešať sypké suroviny a v druhej zvlášť vyšľahať ostatné. Nezdá sa mi, že by to bolo potrebné, síce som to všetko dala do jednej misy a až potom prečítala, že by som to vraj mala dať zvlášť, na výsledku to však nič nemenilo ;-) Pre chuť je možné pridať aj kusy čokolády, ale naozaj to nebolo potrebné.

Muffinky boli nadýchané, takmer krémové, rozplývali sa na jazyku a vďaka ríbezľám vôbec neboli suché a príjemne kontrastovalo jemne sladké cesto (už som ubrala z cukru a tých 200 g je skresaných, pokojne dajte aj menej) s kyslosťou ovocia ;-)



Receptík je naozaj jednoduchý, ja nie som na komplikované recepty a aspoň zatiaľ vyhľadávam možnosti ako pripraviť chutné jedlo hlavne rýchlo (a podľa možnosti aj cenovo dostupne).

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zlyhala som?

Každým dňom môj obdiv, rešpekt a úcta k matkám stúpa, no oveľa viac si vážim hlavne tú svoju mamu. Hovorí sa, že tehotenstvo je jedna veľká hormonálna búrka. U mňa to bolo pokojné obdobie bez nevoľností, bez prežierania sa. Obdobie, kedy som mala najkrajšiu pleť, najhustejšie vlasy a najpevnejšie nechty bez toho, aby som sa nejako snažila. Hovorí sa tiež, že pôrod a obdobie po pôrode sú veľká búrka, a to sa teda prejavilo už aj na mne. A poriadne. Keď sa ma približne pred rokom švagor opýtal, či sa bojím pôrodu, povedala som mu, že nie, lebo očakávam, že to bude bolieť a nebude to jednoduché. V našom prípade to bolo dosť komplikované a len vďaka prítomným zdravotníkom sa to neskončilo tragicky pre oboch. Vtedy som tiež švagrovi povedala, že sa bojím toho, čo príde po tom. A veru, tak aj bolo. Strach dostal úplne iný rozmer.

Prerábka

Keď sme sa pred skoro 8 rokmi nasťahovali do nášho bytu, vedela som, že pár vecí časom budem chcieť meniť. Najviac ma "žrala" kuchynská linka, ktorá bola veľká a zároveň tam bolo málo priestoru. O nej som rozprávala pár rokov. Až kým sme sa konečne minulý rok dokopali k prerábke. A pravdupovediac, netušila som, do čoho vlastne ideme.

10 rokov

16. 8. 2010, deň, keď som sa rozhodla spojiť svoje dve záľuby - kozmetiku a písanie. Nemyslím si, že som v niektorej z týchto oblastí vynikala, len ma to jednoducho bavilo. A baví ma to doteraz. Už 10 rokov. A chcela by som to pekné výročie osláviť s vami! Bez vás by to totiž ani nefungovalo, ale ani nebolo ono. A preto už takto na začiatku - ďakujem, že tu so mnou ste.