Pomaly ďalej zájdeš

Ach, keby som mala spočítať, koľkokrát som už túto vetu počula. A poučila som sa? Niekedy áno, inokedy nie, som totiž pomerne dosť tvrdohlavá, no dokážem sa vysporiadať aj sama so sebou. Približne pred mesiacom to prišlo znova. Uvedomila som si, že takto to už ďalej nepôjde a koho klamem, keď si nahováram, že tie nohavice sa asi len zbehli v práčke.

Čo robím, ako pokračujem a mám nejaké výsledky?

Už viac ako mesiac jem takmer každé ráno (nevychádza mi to len vtedy, keď nie sme doma, čo sa za posledný mesiac nestalo veľakrát) smoothie. Aj keď som dosiaľ mala na raňajky zväčša len vodu, jogurt alebo niečo podobne rýchle a potom som chýbajúci príjem dopĺňala somarinami, lebo som si myslela, že ráno nemám čas a radšej si pospím.

Omyl, príprava smoothie je rýchla. Väčšinou si robím rôzne ovocné variácie (zeleninovým som ešte nejak neprišla na chuť). Za ten mesiac som zjedla viac ovocia ako polroka predtým. Nie som taká hladná a nemám ani takú chuť na sladké, pretože si ho doprajem v ovocí (iba pár krát ma prepadla taká chuť na sladké, že som vybrakovala pozostalé zásoby - našťastie ich bolo len symbolicky).

S cvičením som trošku pozadu. Mala som za sebou asi 9 dní Jillian, keď som mierne ochorela, potom som začala pracovať na jednom projekte, s ktorým finišujem zajtra a celé to išlo bokom. Aj toto je prvý článok na oboch blogoch po relatívne dlhšom čase. Neprestala som však cvičiť úplne. Stále som minimálne raz do týždňa zašla do fitka - tak napr. v sobotu ma sestra tak zničila tréningom, ktorý ju naučil bratranec (študuje telesnú výchovu v BB), že sa ledva postavím zo stoličky ešte aj dnes (aké šťastie, že mám dovolenku a od rána takmer sústavne sedím pri pc a dopisujem veci pre projekt). Včera som jej povedala, že ma do fitka už nedostane, no zmenila som názor. Keď mi skončí svalovica, budem pokračovať aj s Jillian a v sobotu ma plánuje opäť zničiť sestra.

Pokračujem aj v stravovaní s Ketodiet, stále však max. raz za deň. Zisťujem, že omelety mi vôbec nechutia a premohla som sa k nim zatiaľ iba dvakrát. Kokteil je fajn, polievky sa dajú zjesť, kaša je výborná a z tyčiniek ostali už len 4 kusy (lebo zachutili aj manželovi). Zvyknem si ich brávať so sebou, keď som v práci do večera, resp. v jazykovke. Takže pomaly, ale isto z Keto zásob ubúda.

 Pokračujem aj vo vákuovej masáži slimwave a lymfodrenáži, na ktorú som už bola 8 krát z 10 vstupov z pôvodnej permanentky. Už som si zakúpila aj ďalšiu, hoci už nebola vo vianočnej akcii a dala som za ňu 100 € (ok, 50 € mi prispel manžel s komentárom - zmenšila sa ti riť, pokračuj v tom). A aj ja sama som si všimla, že už nemám také odstávajúce boky. Má to čosi do seba, inak by som tam neinvestovala toľko peňazí ;-)

A čo výsledky?

3. 1. 2016:

Výška: 167  cm

Váha: 78,1 kg

Prsia: 100 cm

Pás: 81 cm

Boky: 113 cm

31. 1. 2016

Výška: 167  cm

Váha: 78 kg

Prsia: 96 cm

Pás: 75 cm

Boky: 105 cm

Za mesiac mám teda úbytok na váhe 0,1 kg (haha, to je asi výsmech tej malej vecičky, na ktorú sa vždy s nádejou postavím, či neukáže nižšie číslo), ale čo ma teší viac, je úbytok v centimetroch, o ktorom svedčí nielen oblečenie, ale aj čísla - 18 cm!!! A to som ešte poriadne nezačala cvičiť ;-) Iba trošku zlepšená strava, slimwave + lymfoven (ten prístroj naozaj funguje!) a občasné cvičenie. Práve vďaka tomuto výsledku mám obrovskú chuť a motiváciu posunúť sa ďalej ;-)

A celkovo si myslím, že som sa upokojila a pomaly sa ustaľujem. A radšej sa takto pomaly preorientujem na zdravšiu stravu a lepšiu životosprávu, akoby som mala ísť z jedného extrému (prejedanie sa) do druhého (hladovka).

PS: nosím rifle, ktoré mi pred polrokom boli malé!!! ;-)