Preskočiť na hlavný obsah

Malinová Panna Cotta

Receptov na panna cottu nájdete niekoľko rôznych. Pred pár rokmi sme s mamkou skúšali jeden, vďaka ktorému sme však mali skôr želatínovú smotanu ako lahodnú panna cottu. Všetkým však toto želé chutilo. Pri príležitosti mužových narodenín som sa rozhodla zaexperimentovať a trošku si upraviť recept, ktorý som čítala v časopise (myslím, že to bol magazín Plus jeden deň, ale nie som si istá). A tento sa mi celkom podaril :-) no a keďže som ho zvládla aj ja - receptík je naozaj jednoduchý - určite to zvládne každý ;-)




Na prípravu receptu potrebujeme:



  • 1 liter smotany na šľahanie (ja som použila tento veľký 30% variant od Rajo)
  • 2 ks stužovač šľahačky
  • 4 ks vanilkový cukor
  • 8 plátkov želatíny
  • 2 vanilkové struky (ja som použila Bourbon vanilku)
  • maliny (ja som mala mrazené)
  • formičku
Najprv namočíme želatínu do nižšej misky, do ktorej som naliala asi 2 dcl chladného mlieka.


Smotanu rozdelíme na polovicu - jednu vlejeme do hrnca, druhú do misky, v ktorej ju budeme neskôr šľahať do polotuha.


Do smotany v hrnci pridáme všetok vanilkový cukor a aj vanilkový struk, ktorý rozkrojíme na polovice a vyškrabeme iba vnútro.





Túto zmes dáme na sporák a pomalým miešaním ju privedieme do varu. Dávajte však pozor, aby sa nepripálila. Ideálne je miešať po celý čas varenia.



Keď zmes začne vrieť, odstavíme ju nabok a necháme mierne vychladnúť.


Medzitým už želatína nasala, čo mohla :-)


Kým zmes v hrnci chladne, vyšľaháme si zmes (smotanu) v miske. Pridáme stužovač (smeta fix) a šľaháme tak do polotuha.


Vyšľahané necháme odstáť, kým nadíde jeho čas ;-). Vyžmýkame želatínu a postupne ju pridávame do uvarenej šľahačkovo-vanilkovej zmesi v hrnci.




Zmes spolu so želatínou jemne rozmiešame, želatína sa rozpustí takmer okamžite :-) Medzitým som si pripravila formičku - srnčí chrbát, ktorú som vystlala potravinovou fóliou - fóliou preto, aby som mohla dezert vyklopiť a nakrájať ho na kúsky pre hostí. Na jej dno som naukladala rozmrazené malinky. To som si ešte myslela, že mi vystačí jedna formička, trošku som sa mýlila... 


Zmes z hrnca precedíme cez sitko do misky a tú potom vlejeme k šľahačke.



To, čo ostalo na sitku je zvyšok vanilkového struku, žiadna špina či niečo podobné ;-)




Po dôkladnom premiešaní naplníme formičky. Okrem už spomínaného srnčieho chrbáta som naplnila ešte aj dve sklenené mištičky, avšak tie som už fóliou nevystlala - nechcela som ich vyklápať.




Nádobky vložíme do chladničky minimálne na 6 hodín, ja som ich tam nechala celú noc a ešte aj pol nasledujúceho dňa, no myslím si, že ten pol deň už výrazný vplyv na tuhosť produktu nemal. Trošku som sa obávala, ako sa mi vyklopí, predsa len, dezert som takto robila po prvýkrát, no podaril sa pekne. Srnčí chrbát som vďaka fólii vyklopila na tácku, mištičky boli oslávencove (=mužove), tie som nevyklápala ;-) Vďaka malinám nebola panna cotta sladká, ale príjemne krémová a osviežujúca s vanilkovou chuťou. Mňam :-) Pochválila celá rodinka ;-)








Dobrú chuť ;-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zlyhala som?

Každým dňom môj obdiv, rešpekt a úcta k matkám stúpa, no oveľa viac si vážim hlavne tú svoju mamu. Hovorí sa, že tehotenstvo je jedna veľká hormonálna búrka. U mňa to bolo pokojné obdobie bez nevoľností, bez prežierania sa. Obdobie, kedy som mala najkrajšiu pleť, najhustejšie vlasy a najpevnejšie nechty bez toho, aby som sa nejako snažila. Hovorí sa tiež, že pôrod a obdobie po pôrode sú veľká búrka, a to sa teda prejavilo už aj na mne. A poriadne. Keď sa ma približne pred rokom švagor opýtal, či sa bojím pôrodu, povedala som mu, že nie, lebo očakávam, že to bude bolieť a nebude to jednoduché. V našom prípade to bolo dosť komplikované a len vďaka prítomným zdravotníkom sa to neskončilo tragicky pre oboch. Vtedy som tiež švagrovi povedala, že sa bojím toho, čo príde po tom. A veru, tak aj bolo. Strach dostal úplne iný rozmer.

Prerábka

Keď sme sa pred skoro 8 rokmi nasťahovali do nášho bytu, vedela som, že pár vecí časom budem chcieť meniť. Najviac ma "žrala" kuchynská linka, ktorá bola veľká a zároveň tam bolo málo priestoru. O nej som rozprávala pár rokov. Až kým sme sa konečne minulý rok dokopali k prerábke. A pravdupovediac, netušila som, do čoho vlastne ideme.

10 rokov

16. 8. 2010, deň, keď som sa rozhodla spojiť svoje dve záľuby - kozmetiku a písanie. Nemyslím si, že som v niektorej z týchto oblastí vynikala, len ma to jednoducho bavilo. A baví ma to doteraz. Už 10 rokov. A chcela by som to pekné výročie osláviť s vami! Bez vás by to totiž ani nefungovalo, ale ani nebolo ono. A preto už takto na začiatku - ďakujem, že tu so mnou ste.