Preskočiť na hlavný obsah

Takmer o mesiac

A už to začína naberať poriadne obrátky! Sme v štádiu osobného pozývania a rozdávania oznámení, za výrobu ktorých ďakujem nášmu fotografovi :-), pripravovaním zasadacieho poriadku a menoviek, dolaďujeme posledné detaily a začali sme s tanečným kurzom! 
ZDROJ
Na tanečných lekciách som trvala a v podstate môj drahý neprotestoval. 20 € / hodinu a fakt to stálo za to. Nehovorím, že mi to išlo neviem ako super, ale z môjho dreva sa po prvej hodine vykľul tanečný talent. Dalo nám to dosť zabrať, spotila som sa pomaly viac ako vo fitku :-) Ale chytili sme sa, a aj keď sme mali menšie kolízie, zvládli sme to. Ešte máme pár lekcií a verím, že trapošiť nebudeme :-D Najhoršie dopadli asi moje topánky, ktoré sa stretli s miláčikovými:
foto - archív autorky. Všetky práva vyhradené!
Okrem toho sa zo mňa stáva klbko stresu, pričom svadba je ten najmenší stresor, aj to len kvôli niektorým malichernostiam, ktoré sa dookola riešia a aj keď sa mi ich spočiatku darilo ignorovať a neriešiť v domnení, že tým dotyčným ľuďom dôjde, že ide o hlúposti, už sa mi to nedarí, lebo očividne to považujú za reálne a zrealizovateľné. Nebudem, samozrejme, zachádzať do detailov, nikoho nechcem uraziť, len toho mám už v istom smere dosť. Nedám si skákať do vlastnej predstavy svadby. Iné je poradiť a vypočuť rady starších a múdrejších, či kamarátov a pod., ale toto je miestami extrém. Okrem toho sa nám znova v práci nakopili vybavovačky a papierovačky a ja o chvíľu skončím asi takto:
ZDROJ
Začínam k tomu vážne smerovať. Mám žalúdočné problémy z toho dlhodobého stresu, ktorý bol zvládnuteľný, ale teraz je toho už veľa. Ak sa toho totiž zase nakopí, môj žalúdok reaguje silným podráždením hocičo zjem, aj ľahké a potom sa mi odvďačí neuveriteľnými kŕčmi. Ak to takto bude pokračovať, budem zrejme musieť vyhľadať lekára... aj keď zdroj týchto problémov je mi jasný, dúfam, že neskončím so žlčníkovými záchvatmi týždeň pred svadbou :-D
Stále sa na svadbu veľmi teším a nepovažujem ju za niečo stresujúce, práve naopak, je to prenádherná, aj keď trošku nákladná (ale veď je to len raz ;-)) udalosť. Stále chodím do fitka, aj keď už veľmi nechudnem, no ešte pár centimetrov dole išlo, viac v meraní v apríli ;-)

Viem, že som vám tento post sľúbila už včera, nestíhala som však kvôli iným udalostiam, tak je tu v plnej kráse dnes :-) A nezabudnite na giveaway na recenznom blogu! :-) O pár dní žrebujem!

Komentáre

  1. Svadba sa inak povazuje za jeden z najvacsich stresovych situacii v zivote cloveka- ale patri k tym pozitivnym stresorom :-) drzim palce :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Presne tak, no ja v ostatnej dobe cítim hlavne negatívny stres :-D ďakujem ;-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Neboj, to zvládnete...já se ventilovala hlavně na blogu a pak jsem byla v "reálném životě" celkem "normální" :D. A hlavně - musím říct, že jsem byla mega klidná nevěsta (i fotograf/kameraman a vlastně dost lidí v rodině by potvrdilo a zvlášť první dva zmíněné, které zažily x-hysterických nevěst, to překvapilo :D) a ten den jsem si užila do poslední minuty :)
    Naštěstí nějaké zdravotní potíže se u mě neprojevily ...:( A i když je to papírovačka, shon a stres, tak věř, že v ten den to bude dokonalé :))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ďakujem za reakciu od pokojnej nevesty :-) len keby v práci toho stresu bolo o čosi menej :-/

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zlyhala som?

Každým dňom môj obdiv, rešpekt a úcta k matkám stúpa, no oveľa viac si vážim hlavne tú svoju mamu. Hovorí sa, že tehotenstvo je jedna veľká hormonálna búrka. U mňa to bolo pokojné obdobie bez nevoľností, bez prežierania sa. Obdobie, kedy som mala najkrajšiu pleť, najhustejšie vlasy a najpevnejšie nechty bez toho, aby som sa nejako snažila. Hovorí sa tiež, že pôrod a obdobie po pôrode sú veľká búrka, a to sa teda prejavilo už aj na mne. A poriadne. Keď sa ma približne pred rokom švagor opýtal, či sa bojím pôrodu, povedala som mu, že nie, lebo očakávam, že to bude bolieť a nebude to jednoduché. V našom prípade to bolo dosť komplikované a len vďaka prítomným zdravotníkom sa to neskončilo tragicky pre oboch. Vtedy som tiež švagrovi povedala, že sa bojím toho, čo príde po tom. A veru, tak aj bolo. Strach dostal úplne iný rozmer.

Prerábka

Keď sme sa pred skoro 8 rokmi nasťahovali do nášho bytu, vedela som, že pár vecí časom budem chcieť meniť. Najviac ma "žrala" kuchynská linka, ktorá bola veľká a zároveň tam bolo málo priestoru. O nej som rozprávala pár rokov. Až kým sme sa konečne minulý rok dokopali k prerábke. A pravdupovediac, netušila som, do čoho vlastne ideme.

10 rokov

16. 8. 2010, deň, keď som sa rozhodla spojiť svoje dve záľuby - kozmetiku a písanie. Nemyslím si, že som v niektorej z týchto oblastí vynikala, len ma to jednoducho bavilo. A baví ma to doteraz. Už 10 rokov. A chcela by som to pekné výročie osláviť s vami! Bez vás by to totiž ani nefungovalo, ale ani nebolo ono. A preto už takto na začiatku - ďakujem, že tu so mnou ste.