Preskočiť na hlavný obsah

7 týždňov

Už sa nám to pomaly kráti :-) Jarné prázdniny sme využili skoro tak, ako sme chceli. V utorok sme sa s mamkou a sestrou vybrali do Košíc, nakoniec som si kúpila dvojo šiat (jedny vezmem určite, druhé, aj keď nie, tak ich využijem :-)) dokopy za 50 €, balerínky na prezutie a náušničky. To by bolo čo sa týka svadby skoro všetko. Mamka si nekúpila nič a sestre boli šaty veľkosti 36 veľké... :-/ Takže nákupná horúčka pokračuje, no máme ešte relatívne čas :-) Chcela som ísť aj do aranžérskeho salónu dohodnúť detaily výzdoby, no mali dovolenku.
Drahý si kúpil oblek a je v ňom neuveriteľne feši :-) ani predavačka nemohla spustiť oči a to bola pani v rokoch :-D No a konečne sme si objednali obrúčky. Podľa mierky mi vyšla veľkosť 51, keď mi dala pani vyskúšať reálny prsteň 51 mala som pocit, že s ním už budem žiť navždy. Nevedela som ho totiž dať dole... Nakoniec som to zvládla, ostala mi aj koža a aj všetky kostičky a vybrala som veľkosť 53. Hotové vraj budú do 2 týždňov - biele zlato s dvoma prúžkami zo žltého zlata, celkom široké a hrubšie, bez kamienkov a bez nejakých nápisov (gravírovanie sme od začiatku nechceli) a vyšli nás na 550 €.
Tiež mi prišli aj lampióny, ktoré som objednala. Odkedy som videla film Tangled, zaľúbila som sa do jednej scénky:
ZDROJ
Možno by ste nepovedali, aké ťažké je zrealizovať to! :-D
Aby sme si rozumeli, lampióny sme už vypúšťali :-D A podarilo sa nám to bez požiaru či inej katastrofy. No tieto sú Eko verzia a chcela som ich vyskúšať. A tak sme v piatok skúšali.
Najprv sa nám, samozrejme, nechcel zapáliť. Potom sa nechcel nafúknuť a nechcel vzlietnuť a ešte k tomu začal aj fúkať vietor... A potom trošku vzlietol a my sme ho pustili.
foto - archív autorky. Všetky práva vyhradené!
Túto fotku som sem dala aj z iných dôvodov - aby ste videli, že to cvičenie má efekt :-D moje stehná aj riť už nie sú také obrovské ako kedysi :-)
Ako dopadol lampión? Trošku poletel, potom klesol, naklonil sa nabok, začal horieť a spadol na našu jabloň - to sme boli radi, že neskončil na susedovej streche. A tak sme stáli na balkóne a pozerali na horiaci lampión na strome. Susedia skoro volali hasišov, našťastie sme to všetko ustrážili a tak ako sa rozhorel, aj dohorel bez nejakých problémov, našťastie. 

Pristúpili sme k analýze tejto chyby a prišli nám na um tieto možnosti:
  • lampióny sú blbé a nefungujú
  • fúkal silný vietor
  • zlyhali sme my pri zapaľovaní a predčasnom pustení lampiónu
Po dlhšej analýze sme vyvodili jednoznačné riešenie, ale predtým sme vykonali pokus č. 2, ktorý už nie je fotograficky zdokumentovaný. Asistoval nám pri tom brat. Takže sme postupovali pomaly. Pekne sa nám zapálil a nafúkol a pustili sme ho až keď sa doslova dral von. A letel a letel a vyletel pekne vysoko a ďaleko až kým nezhasol :-) Pokus č. 2 bol úspešný :-) Takže jednoznačne bol problém v bode č. 3 - zlyhal ľudský faktor.
A presvedčili sme sa, že zdanlivo jednoduchá vec sa môže premeniť v katastrofu alebo aspoň "podívanú" pre susedov. Preventívne však asi bude treba v deň svadby upozorniť hasičov, že chceme hromadne púšťať lampióny :-D A pre hostí a pre nás extra, lebo my sme taká podarená dvojka, ktorá toho veľa pokašle :-D, videoinštruktáž:

A v prípravách pokračujeme ďalej :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zlyhala som?

Každým dňom môj obdiv, rešpekt a úcta k matkám stúpa, no oveľa viac si vážim hlavne tú svoju mamu. Hovorí sa, že tehotenstvo je jedna veľká hormonálna búrka. U mňa to bolo pokojné obdobie bez nevoľností, bez prežierania sa. Obdobie, kedy som mala najkrajšiu pleť, najhustejšie vlasy a najpevnejšie nechty bez toho, aby som sa nejako snažila. Hovorí sa tiež, že pôrod a obdobie po pôrode sú veľká búrka, a to sa teda prejavilo už aj na mne. A poriadne. Keď sa ma približne pred rokom švagor opýtal, či sa bojím pôrodu, povedala som mu, že nie, lebo očakávam, že to bude bolieť a nebude to jednoduché. V našom prípade to bolo dosť komplikované a len vďaka prítomným zdravotníkom sa to neskončilo tragicky pre oboch. Vtedy som tiež švagrovi povedala, že sa bojím toho, čo príde po tom. A veru, tak aj bolo. Strach dostal úplne iný rozmer.

Prerábka

Keď sme sa pred skoro 8 rokmi nasťahovali do nášho bytu, vedela som, že pár vecí časom budem chcieť meniť. Najviac ma "žrala" kuchynská linka, ktorá bola veľká a zároveň tam bolo málo priestoru. O nej som rozprávala pár rokov. Až kým sme sa konečne minulý rok dokopali k prerábke. A pravdupovediac, netušila som, do čoho vlastne ideme.

10 rokov

16. 8. 2010, deň, keď som sa rozhodla spojiť svoje dve záľuby - kozmetiku a písanie. Nemyslím si, že som v niektorej z týchto oblastí vynikala, len ma to jednoducho bavilo. A baví ma to doteraz. Už 10 rokov. A chcela by som to pekné výročie osláviť s vami! Bez vás by to totiž ani nefungovalo, ale ani nebolo ono. A preto už takto na začiatku - ďakujem, že tu so mnou ste.