Preskočiť na hlavný obsah

Dobre už vraj bolo

Neviem ako vy, ale ja mám niekedy pocit, že žijeme naozaj v zlej dobe. K tomuto pocitu mi vrúcne napomáhajú všetky médiá (preto správy pozerám výnimočne, skôr sa im vyhýbam, radšej si pozriem nejaký sitcom), ktoré ma presviedčajú, že (skoro) nič dobré sa okolo mňa a vo svete nedeje.
Je to naozaj tak? Naozaj je už dobro víťazom len v rozprávke?
ZDROJ
Prečo väčšina Slovákov vyzerá na konci pracovného dňa tak, akoby kopali v bani a dôchodok si nestihnú užiť, lebo sú chorí z povolania a zo všetkých prechodených chorôb, lebo museli ísť do zamestnania. Viem, o čom hovorím, mám tie príklady doma a sama ho nasledujem... Do práce nejdem jedine vtedy, keď už pomaly odpadávam, alebo mám vážne príznaky. 
Je to v národnosti alebo čím to je?
Tiež mi veľmi nepomáha, keď si uvedomím, že hypotéku, ktorú vezmeme na byt budeme splácať približne do dôchodku (síce dovtedy asi dôchodkový vek zvýšia tak, že sa ho ani preventívne nedožijeme alebo dôchodky zrušia úplne).
Verím, že existuje niečo ako karmický systém a keď sa správate dobre k druhým a sebe, ono sa vám to vráti, aj keď sme možno bití životom, ako sa hovorí. Verím, že všetko sa na dobré obráti a jednoducho verím. Bez toho by som už asi potrebovala niekoľkokrát vyhľadať odbornú pomoc.
V ostatnom čase som začala čítať knižku Jedz, modli sa a miluj. Dali sme ju mamke na Vianoce no a ešte ju nestihla čítať, lebo ja s ňou pomaly spím :-D Nehovorím, že je to literárny skvost, ale táto knižka mi dáva neuveriteľnú silu. Ako sa človek zo zdanlivého dna môže dostať znova na vrchol a žiť šťastne. Nesťažovať sa, nenadávať, nezávidieť, neohovárať, len žiť svoj život čo najlepšie ako vieme. A toto je moje novoročné predsavzatie. Žiť pre súčasnosť, žiť čo najlepšie. Ak by som sa mala vrátiť k nadpisu - nemyslím si, že dobre už bolo. OK, z rozprávania starších a skúsenejších môžeme počuť, že sa žilo lepšie, lacnejšie, ľudia boli spokojnejší, nebola taká nezamestnanosť atď. Ale naozaj si nemyslím, že naša a všetky ďalšie generácie idú do záhuby. A prečo si to nemyslím? Všetko je to v nás a všetko je na nás! Ako si zariadime svoj život a ako sa staráme o chod celej spoločnosti. A ak sa máme radi, ak máme radi svojich blízkych a vieme odpustiť aj nepriateľovi a podať mu ruku bez noža (hoci aj metaforického) v tej druhej, tak si myslím, že dobré to bude.
Toľko polemizovanie na víkend :-D

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zlyhala som?

Každým dňom môj obdiv, rešpekt a úcta k matkám stúpa, no oveľa viac si vážim hlavne tú svoju mamu. Hovorí sa, že tehotenstvo je jedna veľká hormonálna búrka. U mňa to bolo pokojné obdobie bez nevoľností, bez prežierania sa. Obdobie, kedy som mala najkrajšiu pleť, najhustejšie vlasy a najpevnejšie nechty bez toho, aby som sa nejako snažila. Hovorí sa tiež, že pôrod a obdobie po pôrode sú veľká búrka, a to sa teda prejavilo už aj na mne. A poriadne. Keď sa ma približne pred rokom švagor opýtal, či sa bojím pôrodu, povedala som mu, že nie, lebo očakávam, že to bude bolieť a nebude to jednoduché. V našom prípade to bolo dosť komplikované a len vďaka prítomným zdravotníkom sa to neskončilo tragicky pre oboch. Vtedy som tiež švagrovi povedala, že sa bojím toho, čo príde po tom. A veru, tak aj bolo. Strach dostal úplne iný rozmer.

Prerábka

Keď sme sa pred skoro 8 rokmi nasťahovali do nášho bytu, vedela som, že pár vecí časom budem chcieť meniť. Najviac ma "žrala" kuchynská linka, ktorá bola veľká a zároveň tam bolo málo priestoru. O nej som rozprávala pár rokov. Až kým sme sa konečne minulý rok dokopali k prerábke. A pravdupovediac, netušila som, do čoho vlastne ideme.

10 rokov

16. 8. 2010, deň, keď som sa rozhodla spojiť svoje dve záľuby - kozmetiku a písanie. Nemyslím si, že som v niektorej z týchto oblastí vynikala, len ma to jednoducho bavilo. A baví ma to doteraz. Už 10 rokov. A chcela by som to pekné výročie osláviť s vami! Bez vás by to totiž ani nefungovalo, ale ani nebolo ono. A preto už takto na začiatku - ďakujem, že tu so mnou ste.