Neviem ako vy, ale ja mám niekedy pocit, že žijeme naozaj v zlej dobe. K tomuto pocitu mi vrúcne napomáhajú všetky médiá (preto správy pozerám výnimočne, skôr sa im vyhýbam, radšej si pozriem nejaký sitcom), ktoré ma presviedčajú, že (skoro) nič dobré sa okolo mňa a vo svete nedeje.
Je to naozaj tak? Naozaj je už dobro víťazom len v rozprávke?
 |
| ZDROJ |
Prečo väčšina Slovákov vyzerá na konci pracovného dňa tak, akoby kopali v bani a dôchodok si nestihnú užiť, lebo sú chorí z povolania a zo všetkých prechodených chorôb, lebo museli ísť do zamestnania. Viem, o čom hovorím, mám tie príklady doma a sama ho nasledujem... Do práce nejdem jedine vtedy, keď už pomaly odpadávam, alebo mám vážne príznaky.
Je to v národnosti alebo čím to je?
Tiež mi veľmi nepomáha, keď si uvedomím, že hypotéku, ktorú vezmeme na byt budeme splácať približne do dôchodku (síce dovtedy asi dôchodkový vek zvýšia tak, že sa ho ani preventívne nedožijeme alebo dôchodky zrušia úplne).
Verím, že existuje niečo ako karmický systém a keď sa správate dobre k druhým a sebe, ono sa vám to vráti, aj keď sme možno bití životom, ako sa hovorí. Verím, že všetko sa na dobré obráti a jednoducho verím. Bez toho by som už asi potrebovala niekoľkokrát vyhľadať odbornú pomoc.
V ostatnom čase som začala čítať knižku Jedz, modli sa a miluj. Dali sme ju mamke na Vianoce no a ešte ju nestihla čítať, lebo ja s ňou pomaly spím :-D Nehovorím, že je to literárny skvost, ale táto knižka mi dáva neuveriteľnú silu. Ako sa človek zo zdanlivého dna môže dostať znova na vrchol a žiť šťastne. Nesťažovať sa, nenadávať, nezávidieť, neohovárať, len žiť svoj život čo najlepšie ako vieme. A toto je moje novoročné predsavzatie. Žiť pre súčasnosť, žiť čo najlepšie. Ak by som sa mala vrátiť k nadpisu - nemyslím si, že dobre už bolo. OK, z rozprávania starších a skúsenejších môžeme počuť, že sa žilo lepšie, lacnejšie, ľudia boli spokojnejší, nebola taká nezamestnanosť atď. Ale naozaj si nemyslím, že naša a všetky ďalšie generácie idú do záhuby. A prečo si to nemyslím? Všetko je to v nás a všetko je na nás! Ako si zariadime svoj život a ako sa staráme o chod celej spoločnosti. A ak sa máme radi, ak máme radi svojich blízkych a vieme odpustiť aj nepriateľovi a podať mu ruku bez noža (hoci aj metaforického) v tej druhej, tak si myslím, že dobré to bude.
Toľko polemizovanie na víkend :-D
Komentáre
Zverejnenie komentára