Preskočiť na hlavný obsah

Imitácia štýlu autora (Peter Pišťanek - Rivers of Babylon 2)

Feriho Bartaloša už prestáva baviť život so svokrovcami. Zo začiatku áno, to on, Feri, nemôže ani len porovnať s nešťastím, aké zažili v meste. Eržika je rada, že má pevnú strechu nad hlavou a nezaoberá sa takými podľa nej, Eržiky, zbytočnými vecami.
Nechcem ďalej makať so sviňami, povie Feri, aj tak tu na mňa serú. A on, Feri, je pyšný, nestrpí také ponižovanie do konca života. Videl, že nemá zmysel baviť sa s ňou o tom. On, pyšný Feri Bartaloš, predsa nepotrebuje, aby mu niekto vyčítal, že bez pomoci si ani riť neutrie a hubu nenakŕmi. To nie, to on, Feri, počúvať nepotrebuje. Oznámiť starému Kiššovi, že končí so sviňami ešte nemôže, lebo nemá kde bývať. Tak to musí on, Feri, nejako vymyslieť, kým svokor nepríde na jeho úmysly. Odísť naspäť do mesta tiež nemôže, vysmiali by ho ešte viac ako po príchode tu, a to on, Feri, už neznesie.  
Raz po šichte so sviňami išiel zase do krčmy. Vždy mu príde ľúto, keď starí Kiššovci alebo Eržika spomenú Rácza, cíti sa menejcenný. On, Feri, uznáva, že je to jeho chyba, ale to neznamená, že je neschopný; on, Feri, sa bude mať lepšie ako ten chumaj. Lenže Ferimu sa najlepšie rozmýšľa nad takými vážnymi vecami s poldecákom, ktorý zapíja pivom. A Feri rozmýšľal veľmi dlho, že si ani neuvedomil, koľko toho vypil a koľko je vlastne hodín, keď tu vtrhne do krčmy Eržika a začne mu nepríčetne nadávať.
Pozri, čo je z teba, neschopný ožran, ktorý sa ani o rodinu nevie a nechce postarať, vrieskala Eržika so stekajúcimi slzami. Feri až teraz zaregistroval, že to niekto kričí na neho.  Zase nemáme peniaze, každý po nás čumí, že nič nedokážeme, vzlykala Eržika.
Keby som si vzala Rácza, mohla som teraz šunky vyvaľovať, o nič by som sa nemusela starať, mala by som slúžky, ale ja som bola sprostá!!! kričala a začala ho ťahať za rukáv, keď sa už aj posledný pijan v krčme začal na nich smiať.
Ty krava, ty nič nevieš, začal Feri, aj keď sa mu plietol jazyk od toľkého množstva alkoholu. Boli sme milionári, peniaze som prehral v kartách s cigánmi a mali sme dcérku, ale JA, Feri Bartaloš, som ju predal Nemčúrom, a ty hlupaňa si na nič neprišla, tak na mňa nekrič, povedal a dal jej facku. Skôr ako sa stihla spamätať z toho, čo počula z jeho lámavej alkoholom upravenej reči priskočil svokor a vyťal Ferimu takú, že sa prebral až na druhý deň pred krčmou so všetkými svojimi haraburdami pri sebe a lístkom od Eržiky, v ktorom bolo napísané – Pre mňa si zdochol.
Až potom si uvedomil, čo on, pyšný Feri, vykonal. Nerozmýšľal dlho. Zobral si všetky veci a odišiel smerom ku vlaku. Keď počul hukot lokomotívy, ľahol si na koľajnice, oľutoval, čo povedal, a ukončil svoj život.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zlyhala som?

Každým dňom môj obdiv, rešpekt a úcta k matkám stúpa, no oveľa viac si vážim hlavne tú svoju mamu. Hovorí sa, že tehotenstvo je jedna veľká hormonálna búrka. U mňa to bolo pokojné obdobie bez nevoľností, bez prežierania sa. Obdobie, kedy som mala najkrajšiu pleť, najhustejšie vlasy a najpevnejšie nechty bez toho, aby som sa nejako snažila. Hovorí sa tiež, že pôrod a obdobie po pôrode sú veľká búrka, a to sa teda prejavilo už aj na mne. A poriadne. Keď sa ma približne pred rokom švagor opýtal, či sa bojím pôrodu, povedala som mu, že nie, lebo očakávam, že to bude bolieť a nebude to jednoduché. V našom prípade to bolo dosť komplikované a len vďaka prítomným zdravotníkom sa to neskončilo tragicky pre oboch. Vtedy som tiež švagrovi povedala, že sa bojím toho, čo príde po tom. A veru, tak aj bolo. Strach dostal úplne iný rozmer.

Prerábka

Keď sme sa pred skoro 8 rokmi nasťahovali do nášho bytu, vedela som, že pár vecí časom budem chcieť meniť. Najviac ma "žrala" kuchynská linka, ktorá bola veľká a zároveň tam bolo málo priestoru. O nej som rozprávala pár rokov. Až kým sme sa konečne minulý rok dokopali k prerábke. A pravdupovediac, netušila som, do čoho vlastne ideme.

10 rokov

16. 8. 2010, deň, keď som sa rozhodla spojiť svoje dve záľuby - kozmetiku a písanie. Nemyslím si, že som v niektorej z týchto oblastí vynikala, len ma to jednoducho bavilo. A baví ma to doteraz. Už 10 rokov. A chcela by som to pekné výročie osláviť s vami! Bez vás by to totiž ani nefungovalo, ale ani nebolo ono. A preto už takto na začiatku - ďakujem, že tu so mnou ste.