Preskočiť na hlavný obsah

Letná láska? Ďakujem, neprosím.


Nikdy som neverila na osudové stretnutia, s ktorými sa často stretávame prostredníctvom milovaných i nenávidených telenoviel, románov červenej knižnice, či iných presladených žánrov.

Letná láska? Ďakujem, neprosím.

Dosiaľ som ani nezažila a ani nemala potrebu hľadať si na dovolenke chlapa, s ktorým by som niečo podobné zažila.

Prečo?

Nedá sa zažiť super leto aj bez vášnivého vzťahu s „domorodcom“, z ktorého si okrem krásnych spomienok môžete odniesť aj nejakú sexuálnu chorobu? Keď sa tak pozerám do svojej vzťahovej minulosti, do leta 2008 som bola každé leto bez frajera, a hrdo prehlasujem, že tie letá neboli o nič menejcenné.

Zažila som viac krátkych vzťahov a nikdy som nečakala na bájneho princa na bielom koni. Až raz....

Na október 2007 nikdy nezabudnem, doteraz mi to pripadá ako z rozprávky, alebo akoby sa to stalo niekomu úplne inému. So spolubývajúcou sme sa vybrali do vysokoškolského klubu na diskotéku, ako vysokoškoláčky – prváčky poobzerať, ako to tam chodí. Výborne sme sa bavili. Počas tanca som sa zrazu dostala do svetla reflektorov a predo mnou stál on. Bez slova sme sa k sebe priblížili, akoby sme sa ani nevideli po prvýkrát. Bola to akási nedefinovateľná príťažlivosť.

Asi tak o hodinku neskôr sme už chceli ísť preč, a tak sa ponúkol a odprevadil ma ku internátu, kde sme si vymenili čísla. Videla som na ňom, že chce pusu na rozlúčku, ale ako zachovala som sa ako potvora a pri tom okamihu odvrátila pery a dostala som pusu na líce. S úsmevom a tajuplným víťazoslávnym úškrnom som išla na izbu. Na čo nikdy nezabudnem je to, ako som ho opísala spolubývajúcej, keď sa na neho pýtala. „Taký... čo ja viem... ale tancuje perfektne.“ Jednoducho som sa vtedy necítila pripravená na  vzťah.

Neozýval sa a ja pre moju hrdosť som sa mu neozvala prvá. Takto som na neho aj zabudla, veď som mala kopec starostí s orientáciou na škole, ako každá prváčka na výške. Po dvoch týždňoch mi prišla SMS-ka. Áno, bol to on - Dávid. S textom, či si ho pamätám, a že sa nemohol ozvať skôr, lebo mal niečo s telefónom.

Pomyslela som si: „Mňa neoblbneš. Určite si mal niečo s telefónom...“ Ale ozvala som sa mu. No samozrejme nie hneď, ale po týždni, čo mi poslal správu on J... Chcela som vedieť, aký je, hoci sa to na začiatku tak ľahko zistiť nedá... Pretože po tejto SMS-ke a týždni, čo sa neozval, som o ňom nemala vôbec dobrú mienku.

Dohodli sme si nezáväzné stretnutie. Bolo však tak perfektne, že sme sa nedokázali rozlúčiť.  Keďže už bol november, vonku bola poriadna zima. Odprevadil ma a ja som mu požičala rukavice, čo bol neskôr ďalší „dôvod“ na stretnutie.

Takto sme sa stretávali...a stretávame sa dodnes. Tvoríme, dovolím si povedať, šťastný pár už takmer štyri roky.

V ten večer na diskotéke by som určite nepovedala, že toto bude moja láska, s ktorou prežijem mnoho. Mnoho dobrého aj zlého. Ťažkého aj ľahkého.

Jasné, každá žena túži po láske. Možno zaryto tvrdíte, že chlapi sú svine, nedá sa s nimi vydržať, stále nám robia napriek a ten neporiadok, čo po sebe nechávajú... radšej byť sama ako mať na krku ďalšie dospelé decko.

Naozaj sama???

Nikto nikdy nepovedal, že vzťahy sú ľahké a zdrhnúť je asi to najľahšie a v poslednej dobe najčastejšie riešenie. Zo vzťahov sa akosi vytráca komunikácia a schopnosť otvorene spolu hovoriť. Stojí nám to za to, aby sme zničili to krásne, čo sme spolu prežili a zavrhli tie nádherné chvíle, ktoré nás čakajú?

Vo dvojici sa to všetko dá zvládnuť omnoho lepšie, samozrejme, ak je vo vzťahu vzájomná podpora, ak sú partneri chápaví a ak sa navzájom ľúbia. Inak, myslím si, že to veľký zmysel nedáva.

Na záver možno jedna rada. Majte sa rady, ženušky =) Pri pohľade do zrkadla si povedzte, aké máte krásne oči, pleť, úžasný účes, vyzdvihujte to, čo je na vás skvelé, no nikdy už nevyslovte vety typu: „zase som pribrala“ „och, ako hrozne vyzerám“. Takéto vety ničia nielen vaše potenciálne vzťahy, ale aj vás ako osobnosť.

Pretože prvým krokom k tomu, aby vás mal rád partner a okolie je to, aby ste mali rada vy seba J

A možno vám bude môj príbeh inšpiráciou v hraní sa s chlapmi a v tom, že nič netreba siliť. Ak to má prísť, tak to príde. Verte mi =)




Komentáre

  1. :) a teraz by si tam už mohla romanticky dopísať, že to nakoniec skončilo svadbou;)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ja som môjho stretla náhodne v škole v bufete :) normále vtedy som si povedala wau, ako keby nejaká chémia naozaj bola :) naozaj také chvenie v brušku, hanbenie sa :) spomínam na to všetko v krásnom a ľúbime sa doteraz :) skúšame už naše spoločné bývanie ako by nám to fungovalo a uvidíme o pár rôčkov čo z toho vznikne :) každopádne vo vzťahu treba podporu, komunikáciu ( na tú sa často zabúda ), rešpektovanie jeden druhého a ich záujmov, dôvera a tolerancia :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. presne tak, na tie posledné dva riadky a lásku netreba zabúdať =)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zlyhala som?

Každým dňom môj obdiv, rešpekt a úcta k matkám stúpa, no oveľa viac si vážim hlavne tú svoju mamu. Hovorí sa, že tehotenstvo je jedna veľká hormonálna búrka. U mňa to bolo pokojné obdobie bez nevoľností, bez prežierania sa. Obdobie, kedy som mala najkrajšiu pleť, najhustejšie vlasy a najpevnejšie nechty bez toho, aby som sa nejako snažila. Hovorí sa tiež, že pôrod a obdobie po pôrode sú veľká búrka, a to sa teda prejavilo už aj na mne. A poriadne. Keď sa ma približne pred rokom švagor opýtal, či sa bojím pôrodu, povedala som mu, že nie, lebo očakávam, že to bude bolieť a nebude to jednoduché. V našom prípade to bolo dosť komplikované a len vďaka prítomným zdravotníkom sa to neskončilo tragicky pre oboch. Vtedy som tiež švagrovi povedala, že sa bojím toho, čo príde po tom. A veru, tak aj bolo. Strach dostal úplne iný rozmer.

Prerábka

Keď sme sa pred skoro 8 rokmi nasťahovali do nášho bytu, vedela som, že pár vecí časom budem chcieť meniť. Najviac ma "žrala" kuchynská linka, ktorá bola veľká a zároveň tam bolo málo priestoru. O nej som rozprávala pár rokov. Až kým sme sa konečne minulý rok dokopali k prerábke. A pravdupovediac, netušila som, do čoho vlastne ideme.

10 rokov

16. 8. 2010, deň, keď som sa rozhodla spojiť svoje dve záľuby - kozmetiku a písanie. Nemyslím si, že som v niektorej z týchto oblastí vynikala, len ma to jednoducho bavilo. A baví ma to doteraz. Už 10 rokov. A chcela by som to pekné výročie osláviť s vami! Bez vás by to totiž ani nefungovalo, ale ani nebolo ono. A preto už takto na začiatku - ďakujem, že tu so mnou ste.