Preskočiť na hlavný obsah

Je tento svet naozaj taký zlý? Alebo čo mi prešlo od hlavy k prstom na klávesnici asi za 30 minút...

Keď sa tak pozriem okolo seba, vidím:
Živelné pohromy, záplavy, požiare, zemetrasenia.
Krádeže, vraždy, znásilnenia, samovraždy.
Alkoholizmus, drogovo závislých, tyranov.
Ľudia sa dokážu navzájom znenávidieť kvôli úplnej hlúposti, na ktorú si už po rokoch ani len nespomenú, ale "vedia", že sa majú nenávidieť - príklad z literatúry - W. Shakespeare - Romeo and Juliet. Mladým nebolo dovolené ľúbiť sa, lebo niekedy dávno dávno sa ich rodiny pre niečo povadili.
Ak by sme sa pozreli na mnohé diela z literatúry pohľadom dnešného, minulého, či možno aj budúceho človeka zistili by sme, že majú nadčasový charakter.
Len nedávno som povinne čítala /a som veľmi rada, že som sa s týmito knihami stretla/ dve knihy - Margaret Atwood - The Handmaid´s Tale a George Orwell - 1984. Knihy napísané katastrofickou víziou budúcnosti, a ak ste ich nečítali, vrelo odporúčam, alebo aspoň filmovú verziu. 
Ako vhodný príklad si vezmime dielo 1984, hoci bolo napísané v roku 1949, takmer presne opisuje udalosti v ZSSR. Naoko bolo všetko v poriadku, masové produkcie, vysoké HDP atď. ALE v skutočnosti boli jednotlivci manipulovaní, ničené knihy, ktoré nevyhovovali, brali im vlastný názor, a to je len sprostredkovaný zlomok, keďže táto doba skončila pred mojim narodením.
Po takomto krátkom prehľade by sa nikto nemal čudovať toľkým depresiám a rôznym chorobám, nechuti žiť.

Keď sa tak pozriem okolo seba, vidím:
Krásnu modrú oblohu a slniečko na nej, upokojujúci zvuk dažďa, obrovské snehové vločky, ktoré vyčaria úsmev na tvári, romantickú modrú oblohu plnú hviezd.
Ľudskú ochotu pomôcť, aj keď sú sami v núdzi. Pohostinnosť, psychickú podporu.
Kamarátstva, lásky, rodinu.
Rodinnú pohodu, šťastie, úsmev na tvári.
Ľudia sa dokážu tak rýchlo zamilovať a ten pocit /verím, že ste ho už zažili, hoci po ňom možno prišlo sklamanie, ale veď všetko zlé je na niečo dobré, ako sa hovorí/ je fakt úžasný.
Motýliky v bruchu, keď sa pripravujete na prvé, druhé, tretie, či sté rande s milovaným.
Niet nad pocit, že sa máte komu vyplakať na pleci, že vás má kto utešiť a pochopiť, a že aj vy môžete byť takouto vŕbou niekomu alebo aj viacerým priateľom. 

Len nedávno som čítala knihu od Waris Dirie - Púštny kvet alebo od Audrey Niffenegger - The Time Traveller´s Wife. Čo všetko človek dokáže, keď je dostatočne silný a chce zmeniť svoj "vopred určený osud"? Alebo čo všetko dokáže silná láska, a aká silná môže byť?
Nie je úžasné stretnúť človeka, ktorý sa na vás usmieva a popraje vám dobrý deň? Hneď je ten deň krajší! Pocit, že ste niekomu svojim úsmevom a svojou prítomnosťou podstatne zlepšili náladu je perfektný.
Po takomto krátkom prehľade by sa nikto nemal čudovať toľkým usmiatym a zamilovaným ľuďom, ktorých optimizmus je vysoko nákazlivý.

Dva rôzne pohľady na svet. Často zastávame oba z nich, vzhľadom na aktuálnu náladu, počasie, stres atď. atď.
Je také ťažké tešiť sa len z toho, že sme sa ráno zobudili a všetci naši drahí sa majú dobre a sú zdraví? Tešiť sa z toho, že svieti slniečko a môžeme zobrať psíka na prechádzku? Pohladiť mačičku, milým slovom sa prihovoriť k susede?
Alebo nám naozaj chýba ku šťastiu kabelka od Gucciho, či nová vôňa od Versaceho? Niekedy, keď nám je naozaj veľmi zle, alebo keď máme chuť roztrhať tú knihu, ktorú máme ovládať na skúšku, stačí pár krát sa zhlboka nadýchnuť, trošku sa pohýbať, dať si čajík, a myslieť pozitívne, lebo s Božou pomocou sa dá naozaj všetko. Sama často ľutujem, čo som povedala, alebo urobila, lebo sa nestíham riadiť tým, že: "dvakrát meraj a raz strihaj". Pokúšam sa mierniť svoj temperament a aktuálnu náladu, a hlavne, myslieť pozitívne.
Na záver by som vám rada odporučila knihu, ktorú som žiaľ ešte sama nedočítala. Jej hlavnou myšlienkou je: Myslieť pozitívne. Rhonda Byrne - Tajomstvo /The Secret/.








Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Zlyhala som?

Každým dňom môj obdiv, rešpekt a úcta k matkám stúpa, no oveľa viac si vážim hlavne tú svoju mamu. Hovorí sa, že tehotenstvo je jedna veľká hormonálna búrka. U mňa to bolo pokojné obdobie bez nevoľností, bez prežierania sa. Obdobie, kedy som mala najkrajšiu pleť, najhustejšie vlasy a najpevnejšie nechty bez toho, aby som sa nejako snažila. Hovorí sa tiež, že pôrod a obdobie po pôrode sú veľká búrka, a to sa teda prejavilo už aj na mne. A poriadne. Keď sa ma približne pred rokom švagor opýtal, či sa bojím pôrodu, povedala som mu, že nie, lebo očakávam, že to bude bolieť a nebude to jednoduché. V našom prípade to bolo dosť komplikované a len vďaka prítomným zdravotníkom sa to neskončilo tragicky pre oboch. Vtedy som tiež švagrovi povedala, že sa bojím toho, čo príde po tom. A veru, tak aj bolo. Strach dostal úplne iný rozmer.

Prerábka

Keď sme sa pred skoro 8 rokmi nasťahovali do nášho bytu, vedela som, že pár vecí časom budem chcieť meniť. Najviac ma "žrala" kuchynská linka, ktorá bola veľká a zároveň tam bolo málo priestoru. O nej som rozprávala pár rokov. Až kým sme sa konečne minulý rok dokopali k prerábke. A pravdupovediac, netušila som, do čoho vlastne ideme.

10 rokov

16. 8. 2010, deň, keď som sa rozhodla spojiť svoje dve záľuby - kozmetiku a písanie. Nemyslím si, že som v niektorej z týchto oblastí vynikala, len ma to jednoducho bavilo. A baví ma to doteraz. Už 10 rokov. A chcela by som to pekné výročie osláviť s vami! Bez vás by to totiž ani nefungovalo, ale ani nebolo ono. A preto už takto na začiatku - ďakujem, že tu so mnou ste.