Preskočiť na hlavný obsah

Učiteľ

Tento článok som prevzala z časopisu Posol 9/2012. Keďže som ho nenašla na internete, prepísala som ho. Preto, lebo mi v ťažších chvíľkach dodal nesmiernu energiu a nádej:)

V mladosti škola bola niekoľko rokov súčasťou jeho života i srdca. Dodnes si uchováva duchovnú mladosť a nezabudnuteľné spomienky na svoje pôsobenie medzi mladými ľuďmi. Načrime do jeho učiteľských skúseností.



      Keď po skončení základnej vojenskej služby nastúpil do školy, naskytol sa mu smutný pohľad. Na učiteľskej zborovni bola začmáraná tabuľka s nápisom Zborovňa a pod ňou napísané ZOO. Na záchodoch bola počmáraná tabuľka s nápisom WC a pod ním pripísané Zborovňa a na riaditeľni zízalo podobné dielo skazy s nápisom WC. Vtedy si uvedomil platnosť ľudového príslovia Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Čiže: Ako niektorí učitelia zaobchádzali so žiakmi, tak sa žiaci rozlúčili so školou.
Preto zaujal jasné stanovisko k problematike vzťahu učiteľ a žiak. Na začiatku vyučovania osobne sa prihovoril žiakom: "Nechcem vám robiť strašiaka. Aj ja som bol žiakom a viem, ako je to. Nechcem na vás kričať, ani vám nadávať. Zle nechcem nikomu, ale chcem vás naučiť. Preto majte pochopenie aj vy pre mňa a ja ho budem mať pre vás a znásobené vám ho vrátim. Chcem, aby sme mali živé a radostné, ale nie rozhárané hodiny. Keď sa na niečom zasmejeme, tak sa zasmejeme. Ale keď budeme vážne pracovať, tak budeme naozaj vážne pracovať. Rozmyslite si, čo poviete. Lebo je slabosťou človeka neovládať si jazyk. Keď budete mať nejaké ťažkosti, môžeme sa o tom porozprávať. Zabudnite na to, že ste boli doteraz zo slovenčiny jeleni alebo iné zvieratá s dlhšími ušami." Takéto slová zabrali. Výborne sa mu učilo.
Chcel deťom prinášať nie seba, ale Ježiša. Denne chodieval na svätú omšu a sväté prijímanie. Ráno pri príchode do školy tak silne vzýval Ducha Svätého, že si tú ulicu, na ktorej stála škola, nazval Ulicou Ducha Svätého. Takto v Duchu Svätom skrze Ježiša, ktorého denne prijímal, svoje pôsobenie zameriaval na Boha. On bol len jeho nástrojom. Božia milosť mu často obdivuhodne pomáhala pri riešení zložitých situácií.
Táto duchovná láska sa stala najväčšou silou výchovy. Ježiš prostredníctvom neho pôsobil na srdcia žiakov. S láskou sa ujímal všetkých, žiadnym nepohŕdal. Poriadok v triede spočíval na láske, nie na osobných vrtochoch a násilníctve. Na celoškolskom stretnutí rodičov a priateľov školy otec žiaka, ktorého učil slovenčinu, prekvapil ho výrokom: "Vy deťom dávate lásku."
Na začiatku školského roku v triede žiakom prijateľným spôsobom predniesol, čo bude od nich vyžadovať na začiatku každej vyučovacej hodiny. Poprosil ich, aby stáli nie vykrivení, ale vyrovnaní v zástupe, aby sa neopierali o lavice a nerozprávali. Svoju požiadavku zdôvodnil tým, že mu záleží na ich obraze. Pripomenul im, že svojím vyrovnaným postojom vzdávajú česť aj sebe. Chápal státie na začiatku hodiny ako dôležitý organizačný moment vyučovania. Viackrát svoju požiadavku neopakoval. Ak niektorí žiaci pozabudli na ňu, neokrikoval ich. Nechal ich stáť. Napokon sa sami žiaci napomínali.
Uvedomoval si, že mlčanie je silnejšie ako hlas. Keď písal na tabuľu a žiaci sa začali rozprávať, prestal písať a mlčky sa tvárou obrátil k triede a ticho stál, dokiaľ nezamĺkli.
Slovo vypovedané ním malo svoju váhu. Bolo skôr výrazom spolupráce so žiakmi, než uplatňovaním moci. Rešpektovalo ich osobnosti, pokojne vysvetľovalo vzťahy a udalosti, aby sa vyhlo nedorozumeniam. Vyhýbal sa zbytočným rečiam, neurážal žiakov uštipačnými poznámkami. Upozorňoval ich na chyby ľudsky, až priateľsky. Využíval aj povzbudenie a pochvalu. Mal pochopenie aj pre výkyvy žiakov, veď pochádzali z rozličných prostredí, mali rozličné povahy, prežívali si svoje osobné problémy. Musel rozlišovať, kedy je vhodné rozprávať sa s nimi a kedy ich nechať na pokoji. Napriek tomu tak raz počas školského roku vznikla krízová situácia, keď bolo treba rázne zakročiť a skoncovať s nenapraviteľným neporiadnikom.
Vnášal do vyučovania radostnú náladu a humor, najmä situačný. Pravda, humoru nesmelo byť veľa, musel ho dávkovať len v určitom množstve a vo vhodnej chvíli. Nepoužíval iróniu a satiru, ktorá by žiakov urážala, ponižovala alebo zosmiešňovala. Humor pomáhal spríjemňovať učenie a prekonávať ťažké situácie.
Ani jeho žiaci nelenili s humorom. Raz prišli za ním s kyticou: "Pán učiteľ, prijmite kyticu klinčekov." Nemali žiaden dôvod, aby mu v tom čase dali kyticu kvetov. Pozeral na kyticu: zabalená v jemnom papieri - ten papier je nádherne sformovaný do tvaru krehkej kytice. Rozbalil kyticu - a tam tri zviazané veľké železné klince!...
Kýchlo sa mu. V triede sa ozvali hlasy: "Na zdravie." Vysvetlil žiakom, že želať zdravie pri kýchnutí je zastarané, nevhodné. Teda vtedy platí: Nič nevidíš, nič nepočuješ. Znovu sa mu kýchlo. Vtom sa z prvej lavice ozve hlas: "Nič nevidím, nič nepočujem." - Alebo pýtal sa žiaka: "Prečo si si písal domácu úlohu v škole?" Odpoveď: "Ja pokladám školu za svoj domov."
Záležalo mu na tom, ako vyzerali jeho žiaci vonku. Raz sa mu vynoril takýto obraz: Pred ním si vykračoval chlapec s rukami vo vreckách nohavíc. Priateľsky sa mu prihovoril: "Lepšie sa ti bude kráčať s voľnými rukami." Porozumel priateľský tón a dal mu za pravdu. Radosť bola pozerať za ním, ako svižko si vykračuje s rukami vedľa seba.
Pri vyučovaní usiloval sa o to, aby jeho výklad nového učiva bol primeraný chápaniu žiakov a zrozumiteľný. Chcel dosiahnuť, aby učivo najskôr pochopili rozumom a potom si ho osvojili pamäťou. K tomu sa družilo úsilie predniesť učebnú látku zaujímavým spôsobom. To však vyžadovalo dôslednú prípravu na vyučovanie. Ľahšie sa dalo pripraviť na literárnu výchovu. Ale pri gramatike, ktorá má suché pravidlá, to išlo ťažšie. Na byte si rozložil aj šesť rozličných gramatík a prostredníctvom nich skúmal, ako najlepšie podať žiadaný gramatický jav. Potom pri vysvetľovaní bolo cítiť, ako ním dýchala trieda. Zároveň si mohol overovať, či mu rozumejú.
Stal sa triednym učiteľom. Bývalá triedna učiteľka susednej triedy vyhodila na chodbu prepadajúceho žiaka s odôvodnením, že nechce, aby bol v jej triede. Žiak vošiel do jeho triedy. Vyvolal ho von a zaradil ho k triede, ktorá mala byť rozdelená medzi tri šieste triedy. Nedalo mu to však pokoja. Rozmýšľal nad chlapcom. Starala sa oň iba matka, ktorá nestačila na všetky deti. Raz podvečer vracali sa z lyžovačky na Kolibe. Tomuto chlapcovi v trolejbuse prišlo zle, lebo od rána nič nejedol... Ako by v tomto prípade konal Ježiš?... Napokon tohoto chlapca zobral do svojej triedy. Ale pripomenul mu, nech si zapamätá, v akej bol situácii a čo bude od neho vyžadovať.
Dievčatá žiadali učiteľa, aby im do pamätníka niečo napísal. A tak skladal veršíky. Napríklad:
Do chvíľ ticha Tvojho žitia,
keď útrapy zvlášť ťa schytia,
pomery sa k zlému zmenia,
vkladám verše povzbudenia.
Táto stránka, milá Katka,
oživí Ti heslo skrátka:
"Vždy s úsmevom do života."
Radosť v Tebe nech kolotá.
Nechuť, nevrlosť a smútok,
hoc urobia tvrdý útok,
nože učiň heslu zadosť:
maj a rozširuj len radosť.
K starčekovi a či k decku
prejav lásku nesebeckú,
ľuďom chorým ranu zahoj.
Začni! Vydrž! Katka, ahoj! 
Ako sa za komunizmu mohol udržať na škole? Po roku 1963 nastalo uvoľnenie spoločenskej atmosféry, ktoré sa prejavilo aj na zmiernení ideologického tlaku na učiteľov. Aj časť učiteľov sa začala zbavovať strachu. Vyvrcholením uvoľnenia bol rok 1968. Nastupujúca normalizácia v roku 1969 oživila politický nátlak na učiteľov, ktorý však v Bratislave nemal takú silu ako na vidieku. V samotných učiteľoch, ktorí boli členmi Komunistickej strany, prežíval zážitok sklamania z násilnej okupácie v roku 1968. Tu sa ideologický nátlak obmedzil len na formálne politické školenia a častejšie previerky pred straníckou komisiou.
Riaditeľ školy vedel o tomto učiteľovi, že je veriaci katolík. Pôvodne aj on bol veriaci. Keď mu zomrel mladý syn, údajne bol pripravený kňaz na jeho pochovanie, ale riaditeľ zo strachu o svoj post zastavil cirkevný pohreb.
A situácia medzi žiakmi školy sa podstatne zmenila. Počas pôsobenia tohto učiteľa nevyskytli sa tu podobné negatívne javy, ako boli pred jeho nástupom. Keď len jeden denne prijímajúci učiteľ prinášal Ježiša do školy, to stačilo, aby v nej zavládol nový duch. Nie on, ale Ježiš svojou mocou utišoval búrky, ktoré vznikli na rozvášnenom mori života.
Riaditeľ ako pozorovateľ zachytával a uvedomoval si tieto zmeny na škole, čo sa odrazilo v hodnoteniach. V roku 1968 napísal mu do návrhu na odmenu: "Výchovne pôsobí na žiakov celej školy... a táto jeho práca nadobudla charakter mimoriadnosti." Ten charakter dodával Ježiš. Riaditeľ v hodnotení zachytil učiteľov odstup i zmysel pre kolektív, ako aj ohlasy rodičov: "Je tichý, samostatný a do kolektívu učiteľov sa začleňuje tvorivo. K žiakom i rodičom má dobrý vzťah a teší sa ich dôvere."
Tento náš učiteľ verí, že jeho úsilie nebolo márne. Veď učiteľ stojí ako ukazovateľ životnej cesty. Žiaci majú v ňom svoj živý vzor. Napodobňujú ho bez toho, že by si to uvedomovali. A jeho vplyv je väčší, keď je úprimne veriacim kresťanom...
 Ivo Sivoň


Zakaždým, keď si tento článok prečítam, sa cítim naplnená novou energiou. Učím na strednej škole prvý rok a občas mi dávajú žiaci riadne zabrať. Chcem však na sebe popracovať a byť jednou z tých učiteliek/učiteľov, ktorí pozitívne vplývajú na žiakov a okrem toho im poskytnú plnohodnotné vzdelanie. 

Ako hovorím vždy - táto práca sa nedá robiť kvôli peniazom. To by sme všetci poutekali do zahraničia  :) Túto prácu musíte milovať :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

BB

O BB sa už toho popísalo a dalo by sa povedať, že už začínajú byť totálne out. Ja mám však svoje dve obľúbené BB-čka. Tým jedným je BB puding. Výborný, chutný puding, jednoducho klasika :-) foto - archív autorky. Všetky práva vyhradené! Tým druhým je moje najnovšie BB: foto - archív autorky. Všetky práva vyhradené!

Prerábka

Keď sme sa pred skoro 8 rokmi nasťahovali do nášho bytu, vedela som, že pár vecí časom budem chcieť meniť. Najviac ma "žrala" kuchynská linka, ktorá bola veľká a zároveň tam bolo málo priestoru. O nej som rozprávala pár rokov. Až kým sme sa konečne minulý rok dokopali k prerábke. A pravdupovediac, netušila som, do čoho vlastne ideme.

Špaldová bábovka s ovocím

Bábovku som chcela upiecť už dávno, no nejako som sa k tomu neodhodlala. Keď som si prezerala TinkineRecepty.sk a natrafila na recept na špaldovú, povedala som si, že ju musím vyskúšať. Ale trošilililinku som si tento recept prispôsobila podľa svojich chutí :-) Toto je teda inšpirácia od Tinky , ktorá aj mne - laikovi - vyšla na prvýkrát!