Mám veľmi rada leto. Znamenalo to pre mňa slnko, vodu, ale najmä opálenú pokožku. Vždy som si myslela, že bez krému ma chytí rýchlejšie a trvalejšie. Aká som bola naivná!
Mám svetlejšiu pokožku, ktorá má tendenciu sčervenieť. Často som sa aj spálila. Dodnes si pamätám na rodinnú dovolenku na Zemplínskej Šírave spred asi desiatich rokov, kde som večer zaspávala s plačom, pretože ma pálil chrbát a plecia. Samozrejme, zlúpala som sa. No mám pocit, že koncom 90.rokov sa nejaká slnečná ochrana až tak neriešila.
A toto nebolo posledné zlúpanie sa.
Aj napriek tomu som žiaden opaľovací krém či olej nepoužívala, hoci som pravidelne čítavala správy o tom, ako je ochranný faktor veľmi dôležitý, a keď som sa aj natrela, tak to bolo len veľmi zriedka.
Kašľala som na to. Bola to obrovská chyba.
Okrem toho, že som svetlejší typ, mám sklon k zvýšenej tvorbe znamienok. Neprikladala som tomu však žiaden vyšší zmysel.
Jedno také znamienko som mala aj na uchu. No trošku odstávalo do priestoru a na základe dohody s mojou všeobecnou lekárkou sme sa zhodli na jeho odstránení na plastickej chirurgii.
Ja, večný bojko čo sa týka ihiel, krvi a všetkého s tým spojeného som sa teda dobrovoľne objednala na zákrok.
No okrem toho jedného znamienka som si dala vybrať aj ďalšie dve – jedno na rebre a druhé pri oblasti bikín pri nohe – a práve to druhé sa začalo nejako zväčšovať a odstávať. Ani mi nenapadlo, že by to mohlo byť z opaľovania, pretože som túto časť mala vždy zakrytú.
Zákrok som prežila celkom v pohode, najviac ma asi bolel vpich lokálnej anestézie. Potom som už necítila takmer nič, len to, ako mi krv tečie do ucha.
Trošku horšie to bolo po zákroku, nemohla som sa sprchovať a ani poriadne hýbať, aby sa mi stehy nepotrhali. Toto som zvládla, a aj keď som používala detské vlhčené obrúsky po cca dva týždne, strašne som smrdela sama sebe, a tak som sa neskutočne tešila na okamih vyberania stehov a sprchu.
Na zákroku som bola s priateľom, na vyberanie stehov som išla s mamkou. Ľahla som si na stôl, mamka bola za plachtou. Sestrička mi vyberala stehy a medzitým prišiel lekár, aby mi oznámil výsledky.
To spomínané druhé znamienko totiž poslali na histológiu.
Keď mama počula, ako mi oznamuje výsledky, prišla ku mne a chytila ma za ruku. Na tom znamienku už totiž čosi našli. Bol to obrovský šok. Na moje šťastie som si ho podľa slov lekára dala vybrať práve včas.
Doteraz mi behá mráz po chrbte. Tak blízko rakoviny a vlastnou hlúposťou!
Zákrok som absolvovala v júni 2009, mala som vtedy 20 rokov.
Odvtedy sa snažím poctivo sa natierať, keďže už aj viem, že zvýšené riziko tam je stále. Aj napomínam svojich blízkych, aby to nezanedbávali.
Taktiež som začala chodiť na preventívne prehliadky, aj keď mám stále panický strach z aktu brania krvi. Radšej dôkladnejšia prevencia, ako neskorší plač.
V tých sekundách, keď mi hovorili výsledky histologického rozboru som totiž myslela na všetko, aj na to, že som skoro ešte nič neprežila. A tiež na to, že som mohla v 20-tke skončiť s poriadnou diagnózou. Našťastie som neskončila, ale odvtedy je SPF môj kamoš. A vylihovanie na slnku už nie je moja obľúbená letná aktivita.
Dúfam, že vám bude môj príbeh poučením. So zdravím sa neradno zahrávať. Naozaj, nestojí to za to.
A verte mi, opaľovací krém naozaj nezabraňuje zhnednutiu, ak túžite po opálenom vzhľade (aj keď zdravé opaľovanie neexistuje). "Len" chráni pokožku pred spálením a následkami. A okrem toho je aj skvelý anti-age.
Komentáre
Zverejnenie komentára